Možno si poviete, že na tom nie je nič zaujímavé...že podobné akcie majú už dávno susedné Emiráty, Bahrajn či Katar a že o tom, že Saudská Arábia postupne mení svoju zahraničnú politiku a otvára sa svetu, sa vie tiež - aspoň ja som o tom už určite niekoľkokrát písala. Predsa len má tento autodrom istú zvláštnosť - ide o tzv.mestský okruh, ktorý vedie ulicami mesta, má veľa zákrut a takmer žiadny rovný úsek a mesto Džidda je historické mesto, ktorého štvrť Ballad je zapísaná na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO...
Ja som Džiddu navštívila niekoľkokrát, ale asi najviac mi utkvela v pamäti návšteva v decmebri 2013, kedy sme tam s manželom a s priateľkou, nórskou konzulkou v Rijáde, trávili spoločne Vianoce. Bývali sme v prímorskom rezorte, a celý Prvý sviatok vianočný sme strávili kúpaním sa v mori - zima je v Džidde najpríjemnejším ročným obdobím s priemernými teplotami okolo 25 stupňov, kedy človek tak veľmi necíti skoro 99 percentnú vlhkosť, ktorá vám inak prilepí na telo každý kúsok oblečenia. Pamätám si, že na Druhý sviatok sme išli na výlet loďou a neskôr navštívili práve spomínanú štvrť Ballad. Ide o historickú časť mesta, ktorá sa datuje do 7.storočia a je unikátna drevenými vyrezávaným balkónmi, umne zkonštruovanými tak, aby ženy na nich mohli dýchať svieži morský vzduch a pri tom neboli okoloidúcimi videné. Džidda samotná je multikultúrne mesto, čo sa podpísalo aj pod jej architektúru, ktorá je úplne iná ako architektúra hlavného mesta Rijádu - toto vyrástlo z ničoho prakticky na "zelenej lúke", aj keď v Saudi by sme mohli skôr povedať, že na "holej pustatine"...
Novopostavený pretekársky okruh vedie z časti ulicami mesta a z časti leží na tzv.corniche. Týmto názvom sa v krajinách Blízkeho Východu označuje prímorská promenáda. V tom 2013 bola čerstvo dokončená, plná kaviarní a reštaurácií, lemovaná množstvom bizarných sôch, a tiež sme sa po nej prešli. Skončili sme pri "Plávajúcej mešite", teda mešite, ktorá je postavená na pontónoch a vyzerá ako keby voľne plávala po mori. Ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, že sa tu niekedy budú konať preteky a že Plávajúcu mešitu budú môcť zblízka obdivovať zúčastnení piloti F1 a aj diváci prakticky z celého sveta...
Samozrejme, na obdivovanie tu nebola len nádherná scenéria - samotné preteky boli mimoriadne dramatické. Niekoľko kolízií aj vážnejšie havárie, poškodené bariéry, dvojnásobné prerušenie a nakoniec de facto žiadny výsledok, lebo aj keď tu zvíťazil Lewis Hamilton, o celkovom víťazovi F1 rozhodnú až posledné preteky v susednom Abu Dhabi. Moderátori medzi rečou diskutovali aj o bezpečnosti trate, ktorú si v podstate mohli pretekári vyskúšať až vo štvrtok na prvom oficiálnom tréningu, keďže sa koloaudovala naozaj na poslednú chvíľu. Aj mnou spomínanú vysokú vlhkosť a 29 stupňov tiež nerozchádzali všetci rovnako dobre - v každom prípade, úplne prvá Veľká cena Saudskej Arábie je úspešne za nami...
A tak tieto riadky píšem nielen preto, aby som sa s vami podelila jednak o svoje spomienky na Saudskú Arábiu, ale aj o radosť z toho, ako sa im v Saudi podarilo prepojiť ten starý a ten nový svet. Pretekársky ring F1 je len ďalším dôkazom toho, že sa táto krajina zase o kúsok posunula. Okrem toho - aspoň pre mňa - boli zábery moderných tribún na pozadí blankytne modrej oblohy vítanou zmenou po správach o preplnených nemocniciach, hádajúcich sa politikoch a po predvianočných reklamách. A mimochodom - práve mi priateľka poslala fotku vianočného stromčeka z rijádskeho supermarketu. Keď som tam trávila v roku 2019 Vianoce, ešte stromčeky neboli...takže ďalšia novota...ktovie, čím nás Saudi prekvapí o pár rokov...
