V utorok uplynulo presne deväť rokov od momentu, kedy sa moja noha prvýkrát dotkla saudsko-arabskej pôdy...Veru, čas letí...Strávila som v Rijáde šesť Ramadánov a ďalšie dva následne v susednom Kuvajte. Podobne ako ostatní cudzinci som ani ja sprvoti nechápala, ako môže byť Ramadán mesiacom radosti, na ktorý sa všetci tešia...už len predstava toho, že niekto dobrovoľne neje a nepije od východu do západu slnka bola desivá, hlavne v tých štyridsať stupňových horúčavách, ktoré tam vtedy vládli...Arabské krajiny sa totižto stále riadia tzv. Hijjra kalendárom, ktorého rok je o jedenásť dní kratší ako ten náš, gregoriánsky, a tak sa aj jeho mesiace každý rok posúvajú...Tým pádom počas môjho pobytu na Blízkom Východe bol Ramadán cez letné mesiace, kedy bolo naozaj horúco...
V Saudskej Arábii sa počas Ramadánu nesmelo jesť, piť a fajčiť na verejnosti, a nesmeli sme to ani my, expatriati, aj keď samozrejme, doma sme si mohli robiť, čo sme chceli a aj manžel si nosil do práce termosku s čajom a mnou pripravený sendvič a jednoducho sa na chvíľu zamkol v kancelárii a tam ho v kľude zjedol. Život sa ale celkovo obrátil hore nohami...cez deň väčšina ľudí spala a obchody sa otvárali o deviatej večer. Takeaway reštaurácie začínali zhruba hodinu pred zvolávaním k večernej modlitbe, aby si ľudia mohli nakúpiť jedlo a doručiť ho domov včas na Iftar, sviatočnú večeru, ktorá sa konala po západe slnka a pri ktorej sa schádzala celá široká rodina. A nielen to, Iftarové večere boli ponúkané aj miestnymi hotelmi a reštauráciami a všetky firmy organizovali Iftarové stretnutia pre svojich zamestnancov, podobne ako sú u nás zvykom podnikové predvianočné párty...aj manžel sa takýchto zúčastňoval a mne sa niekedy až zbiehali slinky, vidiac fotky nádherne naaranžovaných stolov...
Ale Ramadán nebol len o Iftare...jeho významnou súčasťou boli aj tzv. Tawareeh prayer, špeciálne modlitby, konajúce sa v mešitách večer zhruba dve hodiny po západe slnka a sprostredkovávané cez reproduktory do celého mesta. Jeden rok som pripravovala na príjmačky na Univerzitu dcéru významného saudského šejka a šofér ma vozil k nej domov zhruba o deviatej večer...celý Rijád sa ozýval práve týmito modlitbami a ako sme išli, znelo to ako kánon...bolo to úchvatné...
Áno, pre moslimov je Ramadán predovšetkým o spolupatričnosti...všetci spolu sa postia, modlia a radujú spoločne z Iftarovej večere so svojimi blízkymi a priateľmi. O toto všetko ich tento rok koronavírus pripravil...čítala som včera nariadenia saudskej vlády...už doteraz prísny zákaz vychádzania sa ešte sprísnil a nikto nesmie vychádzať na ulicu od 9am do 5pm.Ľudia sú vyzývaní, aby sa modlili sami doma a sledovali spoločne modlitby v televízii alebo online. Iftarové večere sú obmedzené na účasť osôb žijúcich v jednej domácnosti a s ostatnými príbuznými alebo priateľmi je odporúčané fungovať online cez videochaty...Obmedzilo sa aj cestovanie do Mekky, čo bolo v čase Ramadánu mimoriadne populárne – hlavne pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť Hádž, tradičnej púte. Dokonca aj existencia tejto púte je toho roku ohrozená a saudská vláda už vyzvala všetkých potenciálnych pútnikov, aby odložili svoje plány na budúci rok. Fotografie ľudoprázdneho nádvoria Veľkej Mešity v Mekke sú priam neuveriteľné. Pamätám si zábery zo saudskej televízie z predchádzajúcich Ramadánov, kde boli na nádvorí prestreté na zemi stovky metrov bielych papierových obrusov a na nich pripravené skromné Iftar balíčky s jedlom pre tisícky pútnikov, ktorí vedľa nich sedeli a pokorne spolu čakali, kým sa ozve vytúžené „Allah Akbar, Allah Akbar !“, ohlasujúce koniec pôstu...
Podobné nariadenia ako v Saudi sú v podstate na celom Blízkom Východe – napriek podstatne menšiemu počtu nakazených a mŕtvych v porovnaní napríklad, s Anglickom. Ale aj tak sa domáci boja, hlavne preto, že priemerná dĺžka života tam je pomerne nízka, v Saudi je to 74 rokov, v Kuvajte 75, kým v takom Anglicku je to 81 rokov ( britská kráľovná Alžbeta sa tento týždeň dožila požehnaných 94 rokov a stále kráča po schodoch bez toho, aby sa musela držať zábradlia, čo jej ticho závidím). Ďalším dôvodom na obavy je vysoké percento diabetikov, označovaných v prípade koronavírusu za vysoko rizikovú skupinu...v Saudi je registrovaných až 18 percent populácie s týmto ochorením, v Anglicku len 6 percent - aj keď je pravda, že napriek tomu je tu nakazených a mŕtvych hodne, ale dôvody sú iné...Nejdem to teraz komentovať, je to na dlhšie, na margo celej situácie tu snáď len toľko, že v stredu večer dokonca niektorí členovia britského parlamentu obvinili vládu zo zanedbania si povinností a neadekvátnej reakcie na korona krízu...
Ale ani moslimská komunita v Anglicku to nebude mať cez Ramadán jednoduché...podobné nariadenia ako v Saudi tlmočil včera pre svojich spoluveriacich aj predseda MCB – Britskej moslimskej rady. Zdôraznil, že žiadne modlitby v mešitách, žiadne Iftarové párty, žiadne návštevy...ale bohužiaľ, ani žiadne skrátené pracovné hodiny a iné výhody, aké majú moslimovia v krajinách Blízkeho Východu. Som trochu zvedavá ako zvládnu dlhý pôst všetci tí pracujúci v enormne preťažených nemocniciach, hospicoch a domovoch dôchodcov. Mám v živej pamäti minulý rok, keď ešte žil manžel, a v našom byte si podávali kľučky opatrovateľky a zdravotné sestry...väčšina z nich bola z Nigérie, Eritrei alebo Somálska, a boli moslimovia. Ich ťažká práca bude cez Ramadán v čase korony ešte ťažšia...Áno, Ramadán tento rok nebude zjavne len o radosti...napriek tomu im všetkým prajem Ramadan Kareem !
