Včera ráno okolo pol deviatej som sa zobudila na klopanie na bytové dvere. Pohotovo som zakričala „Moment“, nasadila si okuliare, ale aj tak ako čerstvo zobudená som videla trochu matne, a len tak v nočnej košeli som pootvorila dvere. Stál za nimi mladý muž v pletenej čiapke, ktorý mi cez úzku škáru strčil do ruky balíček a vzápätí zmizol. Po nejakej chvíli a obligátnej rannej káve som bola schopná aj balíček skontrolovať, a tu som so začudovaním zistila, že to vôbec nie je ten, ktorý som očakávala, ale úplne iný, ktorý mi ako prekvapenie k Vianociam poslala priateľka zo zahraničia.
Balíček, ktorý som očakávala, ale nechodil a nechodil a tak som okolo štvrtej poslala smsku do príslušnej firmy, že stále nič. Odpoveď prišla okolo šiestej v zmysle, že ... „kolegyňa vám dopoludnia trikrát volala, ale keď to nikto nebral, tak kuriéra radšej neposlala.“ Odpovedala som, že som sedela doma na zadku a že žiaden neprijatý hovor nemám a odporúčala som, aby si kolegyňa skontrolovala, na aké číslo vlastne volala. A bolo to tu...ráno mi volala dotyčná kolegyňa na už dobré číslo s tým, že včera dostala zlé a že teda či som doma a môže kuriéra poslať...a tak mi vytúžený balíček dnes popoludní doniesol hromotĺk, ktorý vyzeral tak trochu ako Zdeněk Godla z filmu Invalid a ktorý keby bol doniesol tú rannú zásielku, tak ma asi riadne vydesí...venovala som mu jedno euro za unuváciu a vytešovala sa z Ježiška v podobe mojej novej knihy...
Verím tomu, že podobné alebo vôbec nejaké skúsenosti s kuriérmi máte všetci...systém online objednávania a aj doručovania, ktorý si vynútila korona, sa ujal tak skvele, že ho aj po korone všetci s radosťou využívame. Ja sama som bola minule prekvapená, koľko nových firiem sa vyrojilo a koľko možností zrazu existuje, keď potrebujete niečo doručiť. Samozrejme, nie sú najlacnejšie a ani kvalita nie je rovnaká...niekedy môže byť dodanie zásielky od tej istej spoločnosti v poriadku a inokedy to môže byť nočná mora – vždy je to totižto o ľuďoch. Aj keď sa to niekedy nezdá, aj kuriéri sú len ľudia, ktorí dostanú balíčky a rozpis a musia to stihnúť napriek zápcham či obchádzkam alebo nesprávnej adrese či zmätočnému číslu. Ale keď sa chce, dá sa komunikovať aj milo...alebo aj nie...
Minulý týždeň som mala tiež v jeden deň dva rôzne zážitky. Prvému kuriérovi, ktorý mi volal, že mám prísť dole pred dom, som sa snažila vysvetliť, že som práve vyšla spod sprchy a že mám mokrú hlavu, či mi to nemôže doniesť hore, že to nechcem zadarmo...arogantne mi odpovedal, že nie, a že keď nezídem dolu, tak to odvezie na najbližšie výdajné miesto. Moja argumentácia, že sa musím obliecť, obuť a že chodím pomaly, keďže mám problémy s mobilitou, nezabrali a tak čakal na parkovisku evidentne minimálne dvakrát takú dlhú dobu za akú by bol on vybehol hore ku mne. O pár hodín neskôr mi volal ďalší, ktorý mal zjavne pred sobou krabicu s adresou a hlásil „Dobrý deň, pani Sonička, nesiem vám zásielku, ste doma?“ Odpovedala som, že hej, a či by nemohol byť taký láskavý a doniesť mi zásielku hore. Bez problémov súhlasil, nadiktovala som mu vchodový kód a za 3 minúty bol hore...s úsmevom mi podal balíček, zaprial dobrý deň, ja som sa poďakovala, dala mu 1 euro a obidvaja sme boli spokojní. A - ako hovoria Angličania – „he made my day“, ktorý mi dopoludnia jeho kolega pokazil.
A čo vy, priatelia? Tiež vnímate Vianoce ako čas kuriérov?
