Bazilej (Basel, Bâle) som navštívila prvýkrát. Vybrala som si tri karnevalové dni, aby som mesto spoznala v najkrajších dňoch roka. Tak ich nazývajú miestni obyvatelia, presnejšie bazilejským dialektom: Die drey scheenschte dääg. O švajčiarskom Bazileji sa hovorí ako o meste umenia. Potvrdzujú to zachovalé stredoveké stavby z typického červeného pieskovca, či barokové domy, obývané šľachtickými rodinami. Dych umenia tu cítiť na každom kroku. Bazilej má viac ako 30 múzeí, patrí k popredným európskym mestám v oblasti výstavníctva a medzinárodných kongresov.
Mesto sa preslávilo dlhoročnou tradíciou „Fasnachtu“, veľkolepej šou, ktorá znesie porovnanie s brazílskym karnevalom. Každý rok mesto premení na nezvyčajnú fašiangovú veselicu, ktorá má satirický podtón. Miestni obyvatelia si inteligentným spôsobom robia žarty z politiky i politikov, z médií či najpálčivejších spoločenských problémov.
Hudobný sprievod je jedinečný v tom, že pri otvorení karnevalu, melódie zaznievajú výlučne z dvoch hudobných nástrojov – z pikoly (flauty) a bubna. Hrajú na nich profesionáli rovnako ako amatéri, dokonca aj malé deti. Celé mesto sa ponorí do jedinečného chaosu a usporiadanej bujarosti. História najväčšej protestantskej oslavy fašiangov siaha až do stredoveku a v Európe nemá obdobu.
Karneval (Fasnacht) začína v pondelok po popolcovej strede. Už od polovice 19. storočia trvá tri dni a tri noci.
V pondelok sme si privstali, zobúdzali sme sa okolo 3h00 ráno, v hoteli na recepcii ponúkali rýchle raňajky (kávu a croissant). Potom sme sa presúvali smerom k radnici, kde malo všetko vypuknúť o 4h00 ráno. V uliciach mesta sme stretávali množstvo divákov i účastníkov sprievodu v maskách. So švajčiarskou precíznosťou presne o 4.00hodine zhasli všetky mestské svetlá a karneval bol zahájený tzv. Morgenstreich-om. Oficiálne otvorenie prebehne na pokyn: Pochodom vpred! Hudobníci hrajú tradičný pochod, výlučne len pri tejto príležitosti.
Sprievod v maskách (Larve) pochoduje všetkými ulicami mesta, za tradičnej muziky, ktorú vytvárajú jednotlivé formácie (Cliques), prostredníctvom píšťaliek a bubnov. Pochod trvá niekoľko hodín, spravidla do svitania. Potom nastupujú dychovky (Guggenmusik), vďaka ktorým sa hudba zintenzívni a mesto sa ponára do ešte väčšieho organizovaného chaosu a hluku. Spomenula som zhasnutie všetkých mestských svetiel, musím teda dodať, že účastníci karnevalu majú na hlavách malé lampášiky, prípadne ťahajú vozy s obrovskými satirickými lanternami.
K povrchnému predstaveniu karnevalu by tento opis možno aj postačoval. Ale keď ho zažijete na vlastnej koži, pochopíte oveľa viac. Všetko je premyslené do každého detailu, mesiace dopredu pripravované. Jednotlivé formácie (cliques) tvoria malé komunity, ktoré sa pravidelne stretávajú počas roka: na výletoch, oslavách a rôznych iných udalostiach. Sú zohratí v každom smere a je to na nich aj vidieť...
Na stretnutiach si pripravujú témy na najbližší karneval. Cieľom je: iróniou, satirou, humorom a kreativitou reagovať na pálčivé spoločenské, politické či environmentálne problémy. Obľúbenou témou v tomto roku bola súťaž Eurovision (bude sa konať v Bazileji), 100. výročie narodenia Jeana Tinguelyho, kantonálna polícia či Majstrovstvá Európy vo futbale žien. Masky sú profesionálne vyrobené, zakrývajú celú tvár i telo. Nerozoznáte vek či pohlavie masky. Je to festival farieb a kostýmov, oslava života a tradícií, ukážka solidarity, rešpektu a spolupatričnosti.
Na pobavenie davu účastníci sprievodu hádžu konfety (Räppli) na ľudí, rozdávajú sladkosti, ovocie a iné pochúťky.
V roku 2017 bol karneval v Bazileji zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a obyvatelia sú nato právom hrdí.
Utorok je deň vyhradený prevažne deťom a tie si to náramne užívajú. Tradícia fašiangu sa im vštepuje od útleho detstva a sprevádza ich počas celého života.
Tradičnými jedlami sú: múčna polievka, syrový a cibuľový koláč (Määlsuppe, Kääs a Ziibelewaie), na ktorých sme si veru v pondelok na svitaní náramne pochutili. Síce sme si nevideli do tanierov, keďže jedlo sa podávalo v malých pivničkách, pri sviečkach.
Odznak Blaggedde (dole na fotografii), by mal mať pripnutý každý účastník karnevalu. Jeho kúpou sa prispieva na podporu tohto sviatku. Z dôvodu zachovania si nezávislosti karnevalový výbor neprijíma žiadnu podporu štátu či kantónu.
Konfetami je postupne pokryté celé mesto, veru aj domov som si zopár priniesla...
Každodenný život je počas fasnachtu úplne paralyzovaný. Väčšina obchodov je zatvorená, ich výklady samozrejme karnevalom žijú.
Trochu sa pochválim: mala som česť, zúčastniť sa krátkeho interview s členom karnevalového výboru a jeho dlhoročným prezidentom pánom Felixom Rudolfom von Rohr. Čestný prezident mi poskytol množstvo vzácnych informácií. Pridanou hodnotou bolo potešenie porozpávať sa s 80-ročným Bazilejčanom, ktorý svoj prvý karneval absolvoval v roku 1956. Prezradil mi, že na ten tohoročný má pripravené tri kostýmy a tradične hrá na píšťaľku:-)
Nie úplne všetko som pochopila, napríklad taký pojem Schnitzelbanks. Hudobníci po večeroch vystupujú v reštauráciach a na iných verejných miestach, spievajú songy a pranierujú aktuálne problémy, samozrejme v miestnom dialekte.
Karneval v číslach: 200 000 divákov, 11 500 masiek, 500 hudobných formácií a 500 000 hodín dobrovoľníckej práce.
Takto sa vyhráva večer v reštauráciach. Nálada je neopísateľná.
Karneval skončil a čo povedať na záver? Spoločenské problémy sa vyniesli na svetlo, prebrali, zviditeľnili a zironizovali. Život plynie ďalej a miestni obyvatelia budú ešte dlho spomínať na ďalší vydarený ročník fasnachtu. Dnes o 4h00 ráno hudobné formácie zahrali záverečný pochod. Do ulíc vyšli upratovacie čaty a neuveriteľnou rýchlosťou všetko upratali. Život každého obyvateľa tohto pozoruhodného mesta sa vracia do každodennej rutiny, avšak akási zaslúžená hrdosť je viditeľná na tvárach Bazilejčanov.
Hmmm, máme sa čo učiť prirodzenej národnej hrdosti, bez umelého vynucovania.
Tieto tri dni boli pre mňa neopakovateľným veľkolepým zážitkom. S Bazilejom ešte nekončím, pripravujem článok o výnimočnom meste plného umenia, kultúry a tradícií.
