Údajne, more v jej okolí je jedno z najčistejších v celom Chorvátsku.
Môj obdiv ku krajine s typickým stredomorským koloritom siaha do detstva. Sen o dovolenke v Juhoslávii sa začínal podaním žiadosti o devízový prísľub a vycestovaciu doložku vždy pred Vianocami. Neviem koľko podpisov od rôznych organizácii museli rodičia k tejto žiadosti získať. Celkom jasne si však pamätám radosť, ktorú sme spoločne zdieľali, keď sa to podarilo. Do leta sme potom leštili našu škodovku, aby nás na cestách dobre reprezentovala a zháňali zopár nemeckých mariek na prilepšenie pobytu. S tým súvisela riadna dávka adrenalínu, aby nám schované marky colníci nenašli. Odmenou nám boli nádherné slnečné dni pri mori, i keď pri všetkej skromnosti.
Pekná izbička so spoločnou kuchyňou na priváte, vzdialenejšia od mora. V prvých líniach bývali samozrejme nemeckí turisti. Z detstva mi zostala ďalšia spomienka: keď sme po celodennom kúpaní a opaľovaní odchádzali z pláže, prechádzajúc popri miestnych reštauráciách, lákajúcich rôznymi vôňami, v mojej detskej hlavičke prebiehali myšlienky o tom, akí strašne bohatí a úspešní ľudia si môžu dovoliť takúto vymoženosť: večerať v reštaurácii:-)
S určitou dávkou nostalgie ale i s potešením som tieto notoricky známe historky opäť rozprávala môjmu synovi pred niekoľkými dňami, cestou do obľúbenej reštaurácie Luna, v spomínanom raji rybárov. Do Luna chodíme tradične na Piccata milanese:-)
Rodinné pokojné letovisko Tribunj, leží severozápadne od Šibenika, asi 3 kilometre od rušnejšieho mestečka Vodice. Obec má cca 1500 obyvateľov a jej najstaršia časť leží na malom ostrovčeku, ktorý je spojený s pevninou starým kamenným mostom.
Práve táto časť má pre mňa najväčšie čaro. Je plná roztomilých kaviarní a reštaurácií, úzkych uličiek a starých kamenných domov. V reštaurácii Nautica podávajú ráno teplý čokoládový croissante a výbornú kávu, večer servírujú chutné krevety v Roko. Drink sa dobre popíja v bare Captain.
Podvečer rada pozorujem jachtárov, ktorí kotvia svoje plavidlá, čistia paluby a tiež ich upodozrievam, že nám pozorovateľom v okolitých kaviarniach robia menšie divadielko:-)
Táto dovolenková destinácia ponúka množstvo pláží s jemným štrkom. K najvyhľadávanejším patria: Zamalin, Bristak a Sovlje. Vyberiete si aj podľa toho, či uprednostňujete pláže masovejšie, s lehátkami a slnečníkmi, alebo naopak v lone divokej prírody, trebárs i na skalách. Privátnu pláž tu nájdete aj pre domácich miláčikov. Lola si to užívala naplno, dokonca jej nepsíčkari chceli požičať slnečník:-)
Na kopci Okit nad dedinou sa týči kostol sv. Mikuláša z 15. storočia. Vedie k nemu krížová cesta, pozostávajúca zo 14 kaplniek. Je to príjemná prechádzka, na záver ktorej príde odmena vo forme nádherného výhľadu na celé okolie či pri správnom načasovaní i pozorovanie spektakulárneho západu slnka. Pri dobrej viditeľnosti sa môžete kochať pohľadom na neďaleký Národný park Kornati.
V Tribunj môžete zažiť i tradičné ľudové slávnosti: Tribunjska noc, Rybárska noc či oslie preteky. Tunajšia jazda na somárikoch patrí k najzábavnejším akciám Jadranu, hlavne ak sa tieto milé zvieratá rozhodnú po svojom a nepohne nimi ani skúsený pastier. Somárik je rozkošným symbolom tejto osady.
Športové vyžitie vo vodných športoch vám zaručia prenájmy surfov, paddleboardov i vodných skútrov. My sme si prenajali motorový čln a preskúmali okolité ostrovy Zlarin, Prvič a Logorun. Tento deň patril k tým najkrajším. Na vedenie motorového člna nám so šťastím uznali povolenie na obsluhu člna na Ženevskom jazere (Chorváti vás vedia správne odhadnúť)...
Chorváti sa vedia báječne zabávať i hrať výborný futbal. Noc po finále MS vo futbale v roku 2018 medzi Chorvátskom a Francúzskom bola nezabudnuteľná. Napriek veľkej dileme, v tento večer som jednoznačne fandila Chorvátsku.
Dovolenka v Chorvátsku je pre mňa i čas na prečítanie dobrej knihy. Znie to tak jednoducho, ale už dlhší čas je práve dovolenka jednou z mála možností na pokojné a radostné prečítanie zaujímavej knihy. Kde sú tie bezstarostné časy, keď som v Karlovke chodila pravidelne do Obvodnej knižnice a neskôr do Mestskej knižnice pri Kapucínoch a čítala jednu knihu za druhou. Pôžitok z prečítania knihy vyzeral síce beznádejne, syn mi výnimočne nepriniesol na dovolenku knihu. Situáciu zachránila kamarátka, ktorá mi ponúkla na výber z diel Jozefa Banáša. Prvotné sklamanie, Banášovka mi veru neprišla zaujímavá voľba. Napriek tomu som si vybrala: Nádherná smrť v Altaji. Od prvého riadku som pochopila, že som siahla po výbornej knihe v správnom čase a na správnom mieste:-)
A s citátom z nej sa viac ako stotožňujem
Ak sa prestaneme báť, budeme slobodní.
Ak sa ráz rozhodnem napísať knihu, miesto mám vybraté: na jednom z malých ostrovčekov v okolí Tribunju...
