Kantón Ticino s rozlohou 2 812 kilometrov štvorcových je piatym najväčším kantónom vo Švajčiarsku. Z celkového počtu obyvateľov 357 800, hovorí 86 percent po taliansky. Jeho názov pochádza z rovnomenného prítoku rieky Pád.
Kantón má oceánske podnebie, čo vysvetľuje prítomnosť stredomorskej vegetácie.
Jeho najvyšší bod sa nachádza v alpskom masíve Adula (Rheinwaldhorn, 3402 metrov), najnižší bod kantónu, zároveň i celého Švajčiarska, je na brehu jazera Maggiore v nadmorskej výške 193 metrov.
Hraničí s kantónmi Valais, Uri, Graubünden, od ktorých ho oddeľujú horské priesmyky: Nufenen, San Gotthard a San Bernardino. Z juhu a zo západu susedí s Talianskom (Lombardsko a Piemont). Hraničný priechod Chiasso je vzdialený 50 kilometrov od talianskeho Milána.
Kantón Ticino je závislý od cestovného ruchu. Jazero Maggiore, Luganske jazero, mestá Bellinzona, Locarno, Ascona a Lugano patria medzi najdôležitejšie turistické centrá.
Promenády pozdĺž brehov Luganského jazera s názvom Riviéra uchvacujú svojou nádherou. Panoramatické vyhliadky na Luganské jazero si môžete dopriať z hôr Monte Brè, San Salvatore či Monte Generoso.
Ostrovy Brissago na jazere Maggiore sú jediné švajčiarske ostrovy južne od Álp a sú domovom botanickej záhrady s 1 600 rôznymi druhmi rastlín z piatich kontinentov.
Ďalšími ikonickými miestami kantónu sú priehrada Verzasca (jej impozantná 220 metrov vysoká stena sa stala svetoznámou vďaka úvodnému skoku v Bondovke Golden Eye z roku 1995) či 400-ročný most Ponte dei Salti v Lavertezzo, ktorý je najfotografovanejšou pamiatkou v regióne. Verzasca je idylické údolie obklopené pôsobivou horskou scenériou, ideálne na turistiku, cyklistiku, pobyt v prírode či kúpanie. Srdcom údolia je svieža rieka Verzasca, známa pod názvom zelené srdce Ticina.
Priehrada Verzasca je v mojom veku, dokončená v roku 1966:-)
Poďme si však plniť povinnosti, pokračovať po stopách Grand Tour of Switzerland a vyzbierať čo najviac foto spotov:-) Získali sme tu rekordný počet – 11 foto spotov. Nedá sa nezamyslieť: kantónov je 26, foto spotov GTOS približne 90. V kantóne Ticino je umiestnených min 12 spotov, čím to bude?:-)
Bellinzona je hlavné mesto kantónu. Je dôležitou dopravnou križovatkou, vedú z nej cesty do mýtických tunelov či horských priesmykov: Gotthard (2107 m), Lukmanier (1917 m) San Bernardino (2067 m) a Nufenen-Novena (2478 m).
Pevnosť v Bellinzone patrí k najpôsobivejším stredovekým opevneniam v celom alpskom regióne. Skladá sa z troch hradov Castelgrande, Montebello a Sasso Corbaro. Od roku 2000 je zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Foto spot v Bellinzone dýcha históriu.
Z Bellinzony sme sa vydali k jazeru Maggiore. Promenáda malebného mestečka Ascona dýcha priam stredomorskou atmosférou. V kľukatých uličkách starého mesta vás lákajú na krátke zastavenie kaviarne, reštaurácie i butiky. Môžete pri tom obdivovať farebné fasády domov i nádhernú horskú panorámu. Na konci jazernej promenády sme objavili foto spot Ascona a náležite sme sa odmenili degustáciou chutnej talianskej gastronómie.
Ďalším mestom na brehu jazera Maggiore je Locarno. Keďže v tomto meste máme plánov do budúcna neúrekom, tentokrát sme ho len povrchne prebehli.
Je dejiskom najdôležitejšieho filmového festivalu vo Švajčiarsku. Nad Locarnom sa nachádza svätyňa Madonna del Sasso, nádherný pútnický kostol. Pri najbližšej návšteve Locarna plánujeme výstup lanovkou na miestnu horu Cardada, ktorá poskytuje množstvo prekvapení i nami vyhľadávaný foto spot Grand tour of Switzerland:-)
Bez úlovku sa z Locarna premiestňujeme k Luganskému jazeru, do mesta Lugano. Cestou sme narazili na foto spot Piazza Ticino. Námestie na priesmyku Monte Ceneri sa pýši dominantou regiónu – Totemom, ktorý je postavený z miestneho kameňa. Dielo symbolizuje spojenie troch regiónov: Locarno, Bellinzona a Lugano, ktoré i napriek hlbokým rozdielom vstúpili spoločne v roku 1803 do švajčiarskej Konfederácie.
V Lugane sa dostaví pocit pohody a šťastia. Stredomorské čaro Luganského jazera v kombinácii s okolitými horami vytvára z neho obľúbené letovisko na výlety či dovolenky. Taliansky šarm dotvárajú palmy, parky, či historické centrum. Skutočným pulzujúcim srdcom mesta sú: ulica Via Nassa s 270 metrov dlhými arkádami s prestížnymi butikmi, či námestie Piazza della Riforma s kaviarňami a reštauráciami. Konajú sa tu tiež koncerty pod holým nebom a rôzne kultúrne podujatia.
Spot Lugano nám dal zabrať. Očakávali sme ho na niektorej zo spomenutých prestížnych ulíc. Všetko bolo inak, museli sme si k nemu vyšľapať poriadne vysoko, do parku San Michele.
Odmenou nám bol takýto výhľad.
Po Luganskom jazere sa určite premiestňujte loďou. Tá vám umožní preskúmať malebné dedinky ležiace na brehu jazera: Bissone, Castagnole, Melide či Morcote.
V Melide narazíte na Švajčiarsko v miniatúrach, Park Swissminiatur. Bol založený v roku 1959 a je najväčším múzeom miniatúr (okolo 130 modelov) pod holým nebom vo Švajčiarsku. V roku 2015 som tento park navštívila prvýkrát a s obrovským záujmom som si prezerala, čo všetko by som chcela navštíviť. Aktuálne, teda o 10 rokov neskôr som hľadala miesta, ktoré som ešte nenavštívila:-) Možno práve toto miesto stojí za mojou záľubou v cestovaní po Švajčiarsku...
Mestečko Melide sa nachádza na výnimočnom mieste, ktoré z diaľky vyzerá, akoby rozdeľovalo jazero.
Spomínané miniatúry:
Okrem neopakovateľného dovolenkového pocitu lákajú pobrežné dedinky na chutnú taliansku gastronómiu. Neodolali sme miestnym syrom, polente, rizotu či pravej talianskej pizze. Vychutnali sme si tiež lokálne vína, doporučujem Merlot (biely, ružový či červený).
Morcote je jednou z najkrajších dediniek vo Švajčiarsku. Za svoju nadčasovú krásu vďačí úzkym uličkám, čarovným pohľadnicovým scenériám a malebným historickým budovám. Kostol Santa Maria del Sasso, grandiózne schody Scala Monumentale a veža Torre del Capitano sú veľkolepé pamiatky, ktoré robia z Morcote historicko-kultúrnu mekku pre turistov.
Na spote čarovnej dedinky Morcote sa nielenže tvárim, akoby mi práve včely uleteli, ešte aj spot je otočený naopak:-(
Nevadí, aspoň môžem odprezentovať horu na protiľahlej strane, kde sme boli ubytovaní.
Cesta k hotelu viedla hustým lesom, priateľ sa začal škodoradostne usmievať, že toto nebude hotel s panoramatickým výhľadom na jazero, ktorý som mu sľubovala. Prestala som si veriť aj ja, keď sme prechádzali okolo starej opustenej farmy. Po niekoľkých kilometroch jazdy panenskou prírodou sa objavil hotel Serpiano. Poskytoval dych vyrážajúce výhľady na jazero a možnosť premiestňovania sa z hotela k jazeru súkromnou lanovkou Serpiano.
V regióne Mendrisiotto, na južnom brehu Lugánskeho jazera čaká na turistov mnoho zaujímavostí. Úzke uličky v srdci Bissone boli domovom mnohých umelcov, napríklad Francesca Borrominiho (1599–1667), „hviezdneho architekta“ renesančného obdobia. Zelená „pyramída“ na druhej strane jazera je lokalitou svetového prírodného dedičstva UNESCO: na Monte San Giorgio boli nájdené fosílie rýb a plazov, ktoré svedčia o živote na Zemi pred viac ako 200 miliónmi rokmi.
Od jazera smerom Mendrisiotto sme vycestovali kvôli dvom spotom. Dedina Castel San Pietro dostala svoje meno podľa hradu, ktorý sa kedysi vypínal nad mestom. Neskôr bol nahradený kostolom Chiesa di San Pietro. V srdci tejto historickej dediny sa nachádza hospodárstvo z 19. storočia, ktorého viacúčelové priestory môžu užívať všetci obyvatelia dediny. Zrekonštruovaná budova pripomína minulosť a súčasne oživuje rytmy života na tradičnej farme pre súčasnú generáciu. V pozadí, na kopci Colle di Obino sa nachádza kostol zasvätený svätému Antonínovi. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 1250, patrí medzi kľúčové kultúrne poklady Švajčiarska.
Ďalší spot dokumentuje históriu patricijského rodu Torriani, ktorý mal na svahoch Monte Generoso svoju pevnosť.Tá bola v roku 1242 zrovnanú so zemou, zachovala sa kostolná veža San Sisinio, ktorá je symbolom dediny Mendrisio. Vyhliadkový bod ponúka pohľad na staré mesto a Monte San Giorgio – miesto svetového prírodného dedičstva UNESCO.
V neďalekej dedine Montagnola žil nemecký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Hermann Hesse. Natrafila som na neho pri príprave podkladov k tomuto článku. To sú tie neuveriteľné náhody, ktoré vás privedú v rámci písania cestovateľských blogov, napríklad aj k prečítaniu jeho románu Stepný vlk.
Po krásnych dňoch pri Luganskom jazere prišiel deň odchodu a nám sa odchádzať nechcelo. V tom prišlo milé pozvanie od miestnej manažerky styku s verejnosťou. Viviana nás pozvala na návštevu hory Monte Generoso. Okamžite sme pomenili cestovateľské plány.
Netušili sme, že nás čaká výnimočný deň. Z mestečka Capolago vyrazila po ozubnicovej železnici, starej 125 rokov, parná lokomotíva. Dopravný prostriedok z minulosti prekonáva trasu dlhú 9 kilometrov len štyrikrát do roka. Každý deň v roku tu však premávajú elektrické vlaky. Na chvíľu sme sa tak stali súčasťou minulosti Belle epoque a mohli sme obdivovať najstaršiu parnú lokomotívu z roku 1890. Keby len obdivovať, nesmierne hrdý rušňovodič nám porozprával mnoho zaujímavostí. Síce som nerozumela všetkému, čo sympatický šefinko lokomotívy rozprával, zopár vecí si však pamätám.
Zubačky majú vo Švajčiarsku veľkú tradíciu a nesmierne využitie. Nie je preto náhoda, že väčšina ozubnicových systémov bola vytvorených a patentovaných vo Švajčiarsku. Na trase Monto Generoso bola zubačka vytvorená systémom vertikálne uložených zubov. Rušnovodič si svoju parnú lokomotívu musí zahrievať tri hodiny pred jazdou. Na jednu spiatočnú cestu spotrebuje 500 kilogramov veľmi kvalitného uhlia a 3 000 litrov vody. Kedysi jazdilo na tejto trase päť parných lokomotív, teraz už existujú v celom Švajčiarsku len tri. Ešte by som mohla spomenúť zopár technických parametrov, ale poďme sa radšej s pánom rušňovodičom odfotiť:-)
Po symbolickej fotografii nás Viviana viedla k architektonickému skvostu, k hlavnej 5-poschodovej budove Fiore di Pietra (Kamenný kvet), ktorá je impozantným dielom renomovaného architekta Mario Botta. Ten si dal na budove extra záležať, veď je pyšným rodákom z kantónu Ticino. Názov Fiore di Pietra zodpovedá otvárajúcemu sa kvetu.
Na prízemí objavíte výstavu dokumentujúcu históriu výstavby budovy, potom si môžete pozrieť film v premietacej miestnosti. Súčasťou je aj konferenčná miestnosť s kapacitou 80 osôb. Občerstviť sa môžete v samoobsulžnej alebo gastronomickej štýlovej reštaurácii, ktorej personál nám takto zapózoval...
Monte Generoso sa vyznačuje exkluzívnymi priestormi, ideálnymi na ochutnávku kulinárskych špecialít, či oslavu nezabudnuteľných súkromných udalostí. Obľube sa tu tešia predovšetkým svadobné hostiny.
Samozrejme, nesmie chýbať vzácny foto spot Monte Generoso.
Vyrušovať návštevníkmi sa nenechali miestne kamzíky à la Ticino...
Medvedia jaskyňa sa nachádza asi 30 minút od „Fiore di pietra“ na talianskej strane hory. Pred približne 60 000 rokmi v tejto jaskyni žilo viac ako 800 jaskynných medveďov. Jaskyňa je dlhá 200 metrov, z ktorých 70 metrov je prístupných pre návštevníkov.
Turisti sa môžu vydať na 51 kilometrov turistických chodníkov. Tie zahŕňajú aj niekoľko náučných chodníkov a chodník Nevere. Na chodníku Nevere turisti objavia zrekonštruované ľadové jamy. Tie sa kedysi používali na chladenie mlieka pred jeho spracovaním na maslo.
Tí najodvážnejší môžu obdivovať krajinu okolo Monte Generoso počas letu na paraglidingu. Paraglidingové lety štartujú z Monte Generoso a lietajú rôznymi smermi nad jazerami, vidiekom a malými mestami. Svoje cestičky si tu nájdu aj milovníci horskej cyklistiky.
Ešte jeden tip: v medzistanici si nenechajte ujsť ikonický bufet Bellavista.
Na záver sme sa pokochali výhľadmi z vrcholu Monte Generoso (1704 m), dovidieť sa dá od Matterhornu až po Jungfrau. Spokojní, že sme mohli opustiť rozprávkovo nádherný kantón Ticino o jeden deň neskôr sme sa s jemnou nostalgiou presúvali do ďalšieho pozoruhodného kantónu Valais.
Čerešničkou na torte kantónu Ticinu je legendárna La Tremola, náš posledný foto spot regiónu.Tremola je jednou z najkrajších a najvzrušujúcejších horských ciest. Bola postavená na začiatku 19. storočia, neskôr medzi rokmi 1937 a 1941 bola vydláždená stovkami tisíc granitových kociek. Kľukatí sa 24 serpentínami pozdĺž cesty od Airola až po Gotthardský priesmyk vo výške 2 106 metrov .
Grand Tour of Switzerland zahŕňa päť horských priesmykov. Zostáva mi predstaviť ešte jeden, pre mňa najkultovejší Furka pass. O tom už v 3. etape, v kantóne Valais...
