Aktuálne máme vo Švajčiarsku premenlivé počasie: dážď, vietor, zima.
Uplynulý víkend však priniesol nádherný slnečný deň, ktorý sme využili na výlet do Álp. Vybrané lokality sa niesli v znamení vody : podzemné jazero, vodopády, roklina nad riekou či termálne kúpele.
Výlet do srdca Álp kantónu Valais je pre mňa vždy sviatkom, deň som si užívala plnými dúškami.
Začali sme plavbou v podzemnom jazierku Saint Léonard.

Fascinujúce miesto v podzemí bolo objavené v roku 1943. Splavné jazero je svedectvom formovania Álp. Nachádza sa na svahu hlbokom 30 až 70 metrov, pod vinicami. S dĺžkou 300 metrov, šírkou 20 metrov a hĺbkou 10 metrov je najväčším prírodným splavným podzemným jazerom v Európe.


Jaskyňa je čiastočne ponorená vo vode, prehliadky sa uskutočňujú prostredníctvom veslárskych člnov, s kapacitou až 40 osôb.



Počas 30-minútovej prehliadky sme sa so sprievodcom plavili priezračným jazerom a snažili sa rozlúštiť jeho tajomstvá.
Existencia podzemných vôd bola obyvateľom dediny Saint Léonard známa už v dávnej minulosti. Prístup do priestorov prírodnej atrakcie bol však náročný.


Na jar 1943 klesla hladina jazera, čím sa odhalila podzemná jaskyňa. Švajčiarska spoločnosť speleológie vyslala na miesto dvoch jaskyniarov. V roku 1943 páni Jean-Jacques Pittard a Jacques Della Santa, vybavení gumeným člnom, zorganizovali prvý prieskum jazera. Po niekoľkých hodinách vyšli z priestorov jaskyne, ohromení krásou miesta.
25. januára 1946 postihlo oblasť zemetrasenie s magnitúdou 6,1 stupňa Richterovej stupnice. Spôsobilo veľké trhliny v bočných stenách i na dne jazera. Praskliny spôsobili pokles hladiny vody.
V roku 1949 sa začali organizovať prvé návštevy jaskyne pre širokú verejnosť. Loď vyhotovil miestny rezbár. V roku 1950 bolo nainštalované osvetlenie a miesto sa stáva jednou z najnavštevovanejších jaskýň vo Švajčiarsku.

Jaskyňa bolo vytvorená prebiehajúcimi geotektonickými javmi. Severná stena je tvorená čiernou bridlicou, horninou z obdobia karbónu, zatiaľ čo južná stena je tvorená mramorom, kameňom St-Léonard. Tieto dve skaly, ktoré sú úplne vodotesné, umožňujú bočné zadržiavanie vody vo vnútri jaskyne. V strede dvoch hornín sa nachádza sadrový kameň, sedimentárna hornina, časom rozpustná vo vode.
Voda jazera pochádza z rôznych zdrojov. Hlavný prítok prichádza z dažďovej vody a topenia snehu. Voda tečie po svahu hory a začína svoj infiltračný proces narazením na sadru. Prítomné sú aj podzemné pramene.
Voda prechádzajúca jazerom uniká cez trhliny, smerom k hladine podzemnej vody Rhônskej nížiny, niekoľko metrov nižšie.
Jazero St-Léonard pôsobí mysticky, ponúka atmosféru ticha a vody. Okolitá teplota vzduchu je 15 °C, vody 11 °C.

Jaskyňa sa vyznačuje výnimočnou akustikou, preto sa v nej začali organizovať koncerty klasickej či modernej hudby. Hudobné podujatia sa odohrávajú v samotnom srdci jazera. Umelci vystupujú na pevne ukotvenej lodi, poslucháči si užívajú hudobné podujatia na okolitých lodiach.


Pri pozornom sledovaní jazera sme si všimli zopár obrovských pstruhov, ktoré sú spolu s netopiermi jedinými stálymi užívateľmi tohto miesta.

V informačnom centre je k dispozícii 3D projekcia, ktorá podrobne vysvetľuje vznik jazera.
Aj vinári si prídu na svoje. Niektorí z nich majú výnimočnú možnosť uskladnenia svojho vína v útrobách jaskyne.


My sme si výborne pochutili na miestnom víne či tradičnom syrovom tanieri hornatého kantónu Valais.

Po príjemnom občerstvení sme sa presunuli o niekoľko kilometrov ďalej, k visiacemu mostu Farinet. Ten vedie roklinou Salentze. Most s dĺžkou 92 metrov je umiestnený vo výške 136 metrov. Ponúka úchvatný výhľad na planinu rieky Rhôny a vrcholy Álp. Pohľad smerom dole, do rokliny, je len pre silnejšie povahy. Sprístupnený je pre peších turistov, z dedín Saillon, Leytron, Dugny, Montagnon a Produit.


Ďalšou zastávkou bol vodopád neďaleko mesta Martigny. Impozantný vodopád s neobvyklým názvom Pissevache láka množstvo turistov. Je synonymom života a prírodných krás. Návštevníci sú uchvátení silou vody, ktorá vyviera vo výške 116 metrov. Po vybudovaní priehrady na náhornej plošine Salanfe sa prietok vodopádu značne znížil, napriek tomu nestratil na svojej kráse.

Deň sme ukončili v termálnych vodách alpského kúpaliska v Ovronnaz. Alpské termálne kúpele si však zaslúžia svoj samostatný blog, takže k tejto téme sa určite vrátim...
Téma tohto článku bola voda, o dva mesiace to už bude: sneh a lyžovačka. Tých lyžiarskych stredísk v tomto regióne je neúrekom: Zermatt, Verbier, Crans Montana atď...
Nebudem však predbiehať, pred nami je snáď babie leto, ideálny čas na turistické aktivity:-)