Keď sme sa v škole učili o otvorení druhého (západného) frontu počas druhej svetovej vojny asi som chýbala. Nevedela som o ňom veľa. Napriek tomu, téma Vylodenia v Normandii ma vždy fascinovala.
Vedela som, že sa k Lamanšskému prieplavu raz vyberiem. Pamätám si, že som si vždy predstavovala jednu obrovskú pláž, kde sa „tí spojenci“ vylodili...


Rozhodnutie navštíviť Normandiu padlo, keď som úplnou náhodou pozerala v televízii priamy prenos z osláv 80. výročia tejto udalosti. Zúčastnili sa jej hlavy štátov najväčších veľmocí (medzi nimi i naša prezidentka), ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, herec Tom Hanks či oskarový režisér Steven Spielberg. Najsilnejším momentom podujatia bolo odovzdávanie najvyšších francúzskych štátnych vyznamenaní Rad Čestnej légie prezidentom Emmanuelom Macronom vojnovým veteránom.
Veteráni do Normandie dorazili vo veku okolo 100 rokov a takmer s istotou sa sa už osláv 90. výročia vylodenia nedožijú. Uvedomila som si, že je najvyšší čas vydať sa po stopách týchto statočných mužov. Na moje prekvapenie, priateľ reagoval okamžitým súhlasom. Bolo rozhodnuté, stanovili sme si dátum na koniec augusta a poctivo sme sa na cestu po stopách histórie pripravovali. Pozreli sme si niekoľko notoricky známych filmov s touto tematikou, nemohli chýbať mnohokrát videné: Najdlhší deň a Zachráňte vojaka Ryana, prečítali sme nejaké knihy a publikácie.

Prišiel dlho očakávaný deň odchodu, leteli sme na trase Ženeva – Nantes, prenajali auto a dobrodružstvo začalo. Velmi som sa naň tesila, tušila som, že to bude dôležité poznanie významnej histórie. Čím som staršia, tým si viac uvedomujem potrebu konfrontovať historické fakty s vlastnou skúsenosťou. Nenechať si vymývať mozog konšpirátormi a prekrúcačmi dejín, naopak, vzdelávať sa, uprednostniť osobnú skúsenosť a urobiť si na veci vlastný názor...
Poďme sa spoločne pozrieť do severozápadného Francúzska, k pobrežiu Lamanšského prieplavu, kde sme navštívili cca 80 kilometrov dlhý, súvislý pás pobrežia, od mesta Ravenoville na západe po Ouistreham na východe.

Na pobreží sa nachádza i niekoľko luxusných prímorských letovísk pre parížsku smotánku (Deauville), za seba však musím povedať, že po vstupe na ikonické pláže vylodenia sa dostavili také silné emócie, že nejaký relax či pobyt na pláži tohto druhu ma ani nenapadol. Pláže vylodenia sa ani po rokoch nestali nejakým zábavným miestom s barmi a reštauráciami, či športovými aktivitami. Pôsobia pietne. Tisícky turistov sa prechádzajú, zamýšľajú, fotografujú, pozorujú alebo len tak postávajú...

Atmosféra je prenosná, aj my sme sa premiestňovali z jedného múzea do druhého, pochodili memoriály, pietne miesta a cintoríny, je ich tu neúrekom...


Priateľ trochu skomplikoval voľbu dopravného prostriedku, prišiel s návrhom prenajať si elektrické auto. Tušila som, že to nie je dobrý nápad, ale nechcela som mu kaziť radosť z jeho geniálneho nápadu. Je pravda, že obaja po nich poškuľujeme, mohla to byť dobrá skúsenosť. Ale nebola, len som si ujasnila, že elektrické auto pre mňa nebude vhodným riešením (veď ja mám problém aj s nabíjaním telefónu). Tieto zážitky v mojich článkoch radšej vynechám, pravdou je, že Francúzi nie sú ešte dostatočne pripravení na inváziu elektrických áut a my s priateľom už vôbec nie.Tých degustácii káv a croissantov počas nabíjania...

Keďže píšem o udalostiach druhej svetovej vojny, zhrniem základné fakty (aj keď ich určite poznáte):
Druhá svetová vojna bola najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, trvala šesť rokov (1939-1945)
Stála životy desiatky miliónov civilistov a príslušníkov ozbrojených síl (najväčšie straty na životoch zaznamenali Sovietsky zväz a Čína), zaznamenala trvalé škody na kultúrnom a historickom dedičstve ľudstva
Vojna v Európe vypukla dňom 1. septembra 1939, kedy hitlerovské Nemecko napadlo Poľsko, potom Sovietsky zväz, Dánsko, Nórsko, Benelux, Francúzsko atď.
Spojené štáty americké vstúpili do vojny dňom 8. decembra 1941 po japonskom útoku na námornú základňu v Pearl Harbor na Havajských ostrovoch
Západní spojenci otvorili tzv. druhý front v Normandii 6. júna 1944, do bojov sa zapojili vojenské jednotky Spojených štátov amerických, Kanady, Veľkej Británie, Austrálie a Nového Zélandu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Holandska, Nórska a Poľska
Pri vylodení v Normandii významnou mierou pomohol francúzsky odboj Résistance, tvorený cca 150 000 mužmi a ženami
Nemôžem nespomenúť slovenský odboj a Slovenské národné povstanie, 29. augusta 1944
Kapitulácia Nemecka a koniec vojny v Európe dňa 8. mája 1945
6. a 9. augusta 1945 zhodilo americké letectvo atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, kapitulácia Japonska bola podpísaná 2. septembra 1945


Našim cieľom bolo päť legendárnych pláží v Normandii, známych pod kódovými názvami Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword, či Point du Hoc. Chceli sme sa dozvedieť čo najviac o príbehoch mužov, ktorí sa ráno 6. júna 1944 o 6h30 vylodili v Normandii. Na plážach Utah a Omaha sa vyloďovali Američania, na Gold a Sword plážach Briti, Juno pláž patrila Kanaďanom a Pointe du Hoc zdolali americkí Rangers.

Síce sme náš 5-dňový výlet začali opátstvom Mont Saint Michel, pri písaní článkov z tohto výletu zvolím však logickejšiu chronológiu, začnem, kde sme končili.
Vskutku náučný pobyt po stopách histórie sme ukončili po krátkej návšteve pláže UTAH v malebnej dedinke Saint-Mère-Eglise s dnes už legendárnym parašutistom zachyteným na veži miestneho kostola. Figurína tam visí dodnes.

O pláži Madeleine s kódovým názvom Utah, v Sainte-Marie-du-Mont, len stručne. Pôvodne v plánoch nebola, vyžiadal si ju britský generál Montgomery. Mala uľahčiť dobytie strategického prístavu Cherbourg, ktorý mal slúžiť Nemcom k vykladaniu zásob. Vylodeniu na tejto pláži velil generál Theodor Roosevelt, syn amerického prezidenta. Pre nepriaznivé počasie sa americkí vojaci vylodili cca 2 kilometre od pôvodných plánov. 23 250 mužov však splnilo svoju úlohu a cez zaplavené močiare sa im podarilo pripojiť k výsadkárom z 82. divízie v dedine Sainte-Mère-Eglise a spoločne pokračovali v oslobodzovaní vnútrozemia.





Plány a prípravy na otvorenie druhého frontu prebiehali v utajení počas troch rokov. Nevedelo sa kde, kedy? Počas vojny sa konalo niekoľko stretnutí najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície - Veľkej trojky, v zložení: americký prezident Roosevelt, anglický ministerský predseda Churchill a sovietsky diktátor Stalin. Hlavným veliteľom spojeneckých síl, v najväčšej invázii v dejinách, bol americký generál Dwight Eisenhover. Operácie nazvanej Overlord sa v Deň D 6. júna 1944 zúčastnilo okolo 156 000 vojakov, 7 000 lodí a 11 600 lietadiel. Bojový plán generála Eisenhovera predpokladal spojenie pozemnej, námornej a vzdušnej sily.
Deň D bol viackrát posunutý, invázii neprialo počasie. Práve počasie zohralo veľkú úlohu. Hitler neveril, že spojenci sa vylodia v tak nepriaznivom počasí. V rozhodujúcu noc si zobral tabletky na spanie, mnohí velitelia odišli na dovolenky k rodinám, časť nemeckých ozbrojených síl sa presúvala. Spojenci používali množstvo dezinformácií v snahe utajiť základné fakty operácie Overlord a zmiasť Nemcov, čo sa im aj podarilo.
Známy je tiež príbeh nemeckého poľného maršala generála Erwina Rommela, ktorý velil nemeckým vojskám pri obsadzovaní Francúzska. Paradoxne opustil Normandiu v Deň D, kvôli oslave narodenín svojej manželky. Chýbali vzdušné sily Luftwaffe, ktoré sa premiestňovali v osudný deň do prístavu Pas-de-Calais. Spojenci tiež zhadzovali bábky parašutistov na vzdialenejších miestach.

Ani spojencom však nevychádzalo všetko. Obzvlášť veľké straty zaznamenali výsadkári, ktorých úlohou bolo ešte pred vylodením pechoty, obsadiť či zničiť strategické miesta. Parašutisti začali svoju operáciu okolo 2h30 ráno.
Pre nepriaznivé počasie, silný vietor, zlú navigáciu a zavodnený terén sa niektorí z nich utopili v rozbúrenom mori.
Práve tu sa začala písať slávna história dedinky s 3000 obyvateľmi Sainte-Mère-Eglise, a to i vďaka parašutistovi zachytenému pri zoskoku na miestnom kostole. Parašutista John Steele, z 82. výsadkovej divízie, strávil dve hodiny zavesený na veži kostola a stal sa akýmsi symbolom vylodenia v Normandii.

Prežil vďaka tomu, že hral mŕtveho. Priniesol slávu tejto malej dedinke, ktorú nepretržite navštevujú tisíce turistov už desiatky rokov. Je obľúbeným miestom vojnových veteránov, amerických prezidentov, Toma Hanksa a odteraz aj mojim. Bola prvou oslobodenou obcou po 5-ročnej nemeckej okupácii Francúzska.

Výsadkári pochádzali z dvoch slávnych amerických divíziií, z 82. a 101. Ich úlohou bolo obsadiť či zničiť mosty v okolí riek Orne a Douve, obsadiť železničné a cestné križovatky, čo malo znemožniť Nemcom zásobovanie.
My sme v malebnej obci Sainte-Mère-Eglise strávili jeden deň a jednu noc. Ubytovali sme sa v príjemnom penzióne, priamo pred kostolom. Okrem pohodlného ubytovania nás milo prekvapil majiteľ penziónu, ktorý si na nás večer našiel čas a porozprával nám veľa zaujímavosti .

Okrem iného, nám doporučil návštevu múzea Airborne, so slovami, že toto múzeum je jedno z najdôležitejších a najnavštevovanejších v celej oblasti. Nevedeli sme sa dočkať rána, po raňajkách sme už postávali medzi prvými návštevníkmi múzea.


Múzeum Airborne pozostáva z piatich pavilónov, rozložených v obrovskom parku v centre dediny Sainte-Mère-Eglise. Jeho inaugurácia sa konala v roku 1964, odvtedy prešlo viacerými rekonštrukciami (naposledy v roku 2024).
S obrovským záujmom sme absolvovali cca 3-hodinovú interaktívnu prehliadku. Bolo by čo pozerať aj dlhšie, ale my sme mali pred sebou cestu 300 kilometrov, smerom na letisko v Nantes, s autom na elektrický pohon:-)

Prvý pavilón OCCUPATION je venovaný lietadlám použitých pri operácii Overlord. Zahŕňa i históriu obyvateľov Normandie, ich každodenný život počas okupácie: vysťahovanie z domovov, nútené práce, zákaz vychádzania, prídely potravín i formovanie odboja.

Pavilón C-47 ponúka expozíciu rôznych vojenských objektov a predovšetkým samotné legendárne lietadlo C-47.



Pavilón Operácie NEPTUN vás prostredníctvom multimediálneho zariadenia pozve k absolvovanieu letu s výsadkármi z 82. divízie, uprostred noci 6. júna 1944. Nájdete tu tiež americké lietadlo Piper Cub.



Konferenčné centrum Ronalda Reagana slúži na premietanie vojnových filmov i dočasné expozície.
Posledný pavilón WACO predstavuje pôvod a dizajn klzákov (vetroňov) prostredníctvom virtuálnych či reálnych modelov.



Prvý článok o vylodení v Normandii končím, v ďalšom sa budem venovať ikonickým miestam: Omaha pláž, americký cintorín a Pointe du Hoc.
Dnes sa s vami rozlúčim citátom Winstona Churchilla:
Some must die so others might live..
Na zamyslenie, čo poviete...