Keď pán Mečiar povedal svoju slávnu už zľudovenú vetu: že do roku 2005 bude Slovensko druhým Švajčiarskom, v mojej neznalosti, naivnosti a nedostatku skúsenosti som mu snáď aj uverila. Po osemročnom pobyte v tejto krajine si dovolím zapochybovať, či to bolo v jeho možnostiach. Boli to prehnané ambície. Nedá mi parafrázovať vetu z kultového českého filmu Pelíšky: Kde udělali soudruzi z HZDS chybu?
Skúsme hľadať vzájomné prepojenia medzi Slovenskom a Švajčiarskom. V názve krajiny sa nachádza ako prvé písmeno S, v názve hlavného mesta je to zase písmeno B. S prižmúrením oboch očí môžeme akceptovať podobu v rozlohe krajiny a počte obyvateľov. Sme vnútrozemskými štátmi Európy s výhodnou polohou. Rovnako susedíme s 5 štátmi. Môžeme sa pýšiť veľhorami, či už Tatrami alebo Alpami.
K prednostiam obyvateľstva oboch krajín patria vlastnosti, akými sú napríklad pracovitosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť. Národný hrdina, charizmatický švajčiarsky tenista Roger Federer si zobral za manželku Slovenku Mirku Vavrincovú. A krásne o nej hovorí pri každej príležitosti. Túto skutočnosť využijem často pri doťahovaní sa so Švajčiarmi, keď sa mi zdá, že sú až priveľmi sebavedomí. Švajčiari sú podobne ako my hokejovým národom. Dokonca preberajú po nás štafetu v organizovaní Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa uskutočnia od 8. do 24. mája 2020 v mestách Zürich a Lausanne. Vieme tiež všetci, že Švajčiarsko je krajinou luxusných hodiniek. Ruku nejedného slovenského občana zdobia niektoré z nich, paradoxne aj tie naozaj najdrahšie.
Samozrejme na druhej strane sú veci, ktoré sa porovnať nedajú. Diaľnice sú dobrým príkladom. Keď cestujem domov na Slovensko cca 1100 km, povedané s nadsádzkou, po švajčiarsko – nemecko – rakúskych cestách si aj pospať môžem, to však neplatí po prejazde rakúsko – slovenských hraníc. Realita rozbitých ciest ma okamžite uvedie do stavu najvyššej pozornosti. Úprimne však musím priznať, že ani jamy a výtlky na našich cestách mi nezoberú úsmev z tváre, keď sa blížim domov. Apropo ročná diaľničná známka vo Švajčiarsku stojí 40 CHF, t.j. 36,5 EUR. Najvyššia povolená rýchlosť je 120 km/h a veru oplatí sa ju dodržiavať aj vzhľadom na výšku pokút. Ale nebudem porovnávať, veď my máme predsa svoju históriu, svoje tradície, nádhernú horskú prírodu, významnú kultúru a predovšetkým slovanskú mentalitu.
V roku 2011 som sa z rôznych dôvodov rozhodla odísť zo Slovenska a skúsiť šťastie, osobné i profesionálne, vo francúzskej časti Švajčiarska. Pôvodne to bolo rozhodnutie na jeden rok a tomu zodpovedali aj moje dva kufre a ubezpečenie rodine a priateľom, že do roka som späť. Trasu do malebného mestečka MIES, ležiaceho na brehu Ženevského jazera, som si prácne vypísala na niekoľko hárkov A4, nielenže GPS, ale ani smartphone som ešte nemala. Nespomínam to preto, že by tieto technické vymoženosti mali nejaký konkrétny vplyv na moje začiatky v tejto krajine, len som si vďaka tomu uvedomila, ako sa človeku za osem rokov zmení život, čo všetko získa, čo stratí, čo sa naučí a kam posunie.
Ženevské jazero ponúka jeden z najkrajších panoramatických výhľadov na Alpy. Keď budete mať šťastie na pekné počasie a ocitnete sa na severnom brehu jazera, zaručujem vám neopakovateľný pohľad na Mont Blanc (4808 m n.m.). Môžete sa o tom prísť presvedčiť aj keď len na predĺžený víkend. Pri včasnom zakúpení letenky, môžete letieť z Viedne do Ženevy a späť aj za 60 EUR.
Nielen pre daňové úľavy a vysokú kvalitu života, ale i pre diskrétny postoj obyvateľov k slávnym ľuďom sa na brehu Ženevského jazera usadilo množstvo osobností z radov politikov, spevákov, hercov a športovcov. Freddie Mercury sa zamiloval do jedného z tunajších mestečiek a prehlásil: Ak chceš nájsť pokoj v duši, príď do Montreux. Kúpil si tu jednu zo svojich rezidencií a nahrávacie štúdio, ktoré je aktuálne sprístupnené verejnosti. Vedeli ste, že jedna z teórií o mieste rozptýlenia popola Freddieho Mercuryho, je práve toto jazero?
Kto ďalší pri Ženevskom jazere pôsobil či pôsobí? Zoznam osobností je naozaj dlhý a preto z nich uvádzam len niekoľko: Charlie Chaplin, Phil Collins, Alain Delon, Charles Aznavour, Audrey Hepburn, Coco Chanel, David Bowie, Shania Twain, Michael Schumacher, Alain Prost, Jannick Noah, Stan Wawrinka ale aj Ernest Hemmingway, Tomáš Garrigue Masaryk, cisárovná Sisi, Antonio Samaranch, Kofi Annan či dalajláma.
Svoje pietne miesto na brehu jazera má aj Ján Palach, ktorý obetoval svoj mladý život na protest proti okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy. Pamätník sa nachádza práve na mieste, kde sa s obľubou prechádzal Charlie Chaplin so svojou manželkou Oonou. Na počudovanie história Pražskej jari je veľmi dobre známa aj vo Švajčiarsku.
Viac údajov o Ženevskom jazere by som chcela uviesť v mojom ďalšom blogu. Chcem však spomenúť niekoľko ďalších zaujímavostí ešte v tomto článku. Na jazere premáva osobná lodná doprava. V lete sú neprehliadnuteľné kolesové parníky, plavbu na ktorých vám vrelo odporúčam. Počas nej sa môžete kochať pohľadom na terasovité vinice, ktoré tu vyrástli už v 18. storočí a vytvárajú nezameniteľný kolorit tohto jedinečného miesta. Terasy sa od jazera zdvíhajú v kaskádach a umožňujú tým pestovať víno v prudkom svahu. Tunajšie vína sú známe vysokou kvalitou i cenou. V roku 2007 boli vinice v oblasti LAVAUX zaradené do zoznamu UNESCO. Kráľom vín tu je považovaná odroda Chasselas, ľahké elegantné ovocné víno, z ktorého vám ani po viacerých pohároch určite nebude zle. Mám odskúšané. Červené vína tu zastupuje predovšetkým odroda Pinot noir.
V jazere žije 26 druhov rýb, na ktorých si môžete pochutnať v miestnych reštauráciach. Tradičnou lahôdkou je Filets de perche, ktorú odporúčam ochutnať na pláži v mestečku Gland, mimochodom pár metrov vzdialenej od rezidencie Michaela Schumachera.
Od roku 1939 sa tu každoročne konajú náročné jachtárske preteky Bol d'Or Mirabaud, najprestížnejšia súťaž tohto druhu na uzavretej vodnej ploche. Zúčastňuje sa jej vyše 500 posádok, ktoré majú na zvládnutie trasy Ženeva – Bouveret a späť maximálne dva dni a jednu noc. Za priaznivého vetra tí najrýchlejší dosahujú čas okolo 5 hodín. Pohľad na jazero počas tohto spravidla júnového víkendu je impozantný.
Na záver môjho prvého blogu musím samozrejme spomenúť dva výnimočné symboly Źenevského jazera, fontánu Jet d'eau a hrad Chillon. Keď organizujem pre priateľov návštevu Ženevy a Jet d'eau nie je v prevádzke, mám zlý pocit, že som im Ženevu nepredstavila v plnej kráse. Je to však zriedkavé, stáva sa to za silného vetra, mrazu či počas pravidelnej ročnej odstávky. Za normálnych podmienok vás fontána ohromí už z obrovskej diaľky svojou neskutočnou silou, ktorá umocňuje vitalitu a energiu celého mesta. K fontáne vedie kamenné mólo, ktoré je vždy plné turistov, túžiacich sa osviežiť striekajúcou vodou alebo získať čo najlepšiu fotku.
K hradu Chillon sa môžete dostať po súši aj po vode. Pamätníci si určite spomenú na povinné čítanie zo strednej školy, báseň Chillonský väzeň od autora Gordona Byrona. K jej napísaniu ho inšpiroval pobyt vo Švajčiarsku, počas ktorého navštívil aj tento hrad. Keďže na hrade boli uväznení predovšetkým politickí väzni, báseň je vyjadrením túžby po slobode. Hrad bol postavený v 13. storočí a je jedným z najzachovalejších stredovekých európskych hradov. Poloha hradu bola veľmi strategická, pretože umožňovala jeho panovníkovi vyberať mýto za cestu okolo jazera.
Môj začiatočnícky blog som nazvala Slovensko sa malo stať druhým Švajčiarskom. Teda krajinou, ktorá má azda z celej Európy ten najlepší imidž. Lepší volebný slogan by sme len ťažko hľadali...
