Pred mesiacom som publikovala článok, ktorý bol akousi pozvánkou na letné hudobné festivaly pri Ženevskom jazere. Potom prišla nepríjemná správa o nešťastí a predčasnom ukončení slovenského festivalu Pohoda. Ešte s väčšou pozornosťou som sledovala priebeh festivalov vo Švajčiarsku. Leto začínalo nepriaznivo, vyzeralo to na obdobie dažďov. Nakoniec z toho hudobné podujatia vyšli víťazne. Konkrétne Paléo zažilo šesť dní a šesť nocí bez búrok či dažďa.
Pripomeniem už spomenuté. Paléo je najväčší švajčiarsky festival pod holým nebom, dokonca ho zaraďujú medzi najväčšie v Európe.
Jeho prvý ročník sa uskutočnil v roku 1976, za účasti 1800 návštevníkov.Tento rok, od 23. do 28. júla 2024 sa uskutočnil jeho 47. ročník. Ako to už býva, festival založila skupina priateľov, s cieľom zabaviť sa pri dobrej hudbe. Pomenovali ho podľa dostihového koňa Paléo.
Vstupenky tohto medzinárodne uznávaného festivalu sú vypredané niekoľko minút po otvorení pokladne, ešte v apríli. Mnohí si kupujú lístky či permanentky už v decembri, často poslúžia ako excelentný vianočný darček.
Účasť na vydarenom hudobnom podujatí je oslobodzujúci jedinečný zážitok. Na krátky čas odložíme svoj bežný život, každodenné starosti, uvoľníme stres. Hudobné festivaly spájajú tisícky ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev a vytvárajú silné emotívne momenty, posilňujú pocit spolupatričnosti.
Poďme však od toho „filozofovania“ k číslam. 47. ročník festivalu Paléo sa tešil návštevnosti 250 000 „festivalníkov“. Počas šiestich večerov prebehlo 200 koncertov na 8 scénach.
Organizačne pomáhalo 5 400 dobrovoľníkov, ktorí vytvárali na 80 hektároch pôdy vskutku malebnú atmosféru. Priamo v priestoroch festivalu, v kempingu, prespávalo 7 000 nocľažníkov. K dispozícii bolo 136 stánkov s jedlom, 40 stánkov s predajom umeleckých výrobkov a 47 barov. Na festival sa akreditovalo 150 médií s 500 novinármi. Rozpočet úspešného festivalu činil 31 miliónov CHF.
Tradičná Village du monde bola tento rok venovaná Balkánu. Očarila nielen gastronómia tohto regiónu ale aj umelci Božo Vrečo, Goran Bregovič či Boban Markovič. Budúci rok sa budú prezentovať Maghrebčania, čiže Maroko, Tunisko atď. Práve si kladiem otázku, či organizátori už niekedy mysleli aj na našu slovanskú destináciu, musím preveriť...
Village du monde oslavovala 20. výročie svojej existencie. Balkán si zvolil ako symbol svojho regiónu ikonický oblúkový most cez rieku Neretvu, v Mostare (Bosna a Hecegovina). Určite poznáte smutnú históriu tohto mosta zo 16. storočia, ktorý bol zničený počas občianskej vojny v Juhoslávii v roku 1993 a obnovený za medzinárodnej spolupráce v roku 2004. V súčasnosti je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Vo festivalom prevedení vyzeral takto:
Nemohol chýbať ani švajčiarsky symbol, hora Matterhorn, v prevedení mladých študentov svetoznámej Technickej univerzity aplikovanej vedy a umenia, konkrétne EPFL v Lausanne.
Sviatok hudby trval 6 dní a 6 nocí. Medzi najväčšie hviezdy patrili: Patti Smith, Nile Rodgers, Burna Boy, Booba, Mika či Sean Paul a Sam Smith. Ja som si vybrala posledný deň festivalu, nedeľu, tešiac sa na frankofónnych umelcov: Christophe Maé, Gims a Mika. Vo výbere zohrala určitú úlohu aj avizovaná dronová show, ktorá nahradila tradičný ohňostroj.
Možno tento rok chýbala veľká hviezda svetového formátu. Ešte viac som si to uvedomila, keď mi včera napísal syn z maďarského festivalu Sziget, že tam práve vystupuje Kylie Minoque...
V minulých rokoch som na Paléo zažila osobnosti ako: Sting, Robbie Wiliams, The Cure, Black Eyed Peas či Red Hot Chilli Peppers. Ale, nehľadajme chyby...:-)
Festival bol pre mňa veľkolepým zážitkom a rada by som vám priblížila moje dojmy z troch vystúpení. Neviem, v akej miere sa v slovenských rádiách hrajú frankofónni umelci, preto si vám ich dovolím predstaviť i s ukážkou tvorby. Poďme nato.
Christophe Maé, na tomto Francúzovi sa mi páči úplne všetko, tak ťazko budem objektívna. Jeho vystúpenie bolo plné energie, spevu, tanca i hry na ústnej harmonike. Fascinujúci bol kontakt s publikom, ktoré poznalo všetky texty. Keď Christophe zatancoval pár metrov odo mňa salsu, pozerajúc sa do jeho modrých očí som ešte dlho predýchavala môj osobný zážitok z vystúpenia. Posúďte sami, moja obľúbená pesnička: Il est où le bonheur!
Spevák sa vyučil za cukrára ale láska k hudbe bolo silnejšia. Jeho tvorbu ovplyvnil Stevie Wonder a Bob Marley. Začínal v baroch, výraznejší úspech mu priniesla úloha v muzikáli Le roi Soleil. Robil predskokana na vystúpeniach Cher, Seal, či Johnnyho Hallydaya. V súčasnosti patrí k najlepšie zarábajúcim francúzskym spevákom, získava početné ocenenia a predovšetkým je stálym členom združenia Resto du Cœur. Od roku 1985 sa v krajine konajú charitatívne koncerty Enfoirés na podporu bezdomovcov a ďalších znevýhodnených osôb.
Po koncerte sme sa presunuli k hlavnému stage, kde už čakali tisícky ľudí na vystúpenie rappera Gimsa.
Ten patrí v súčasnosti k najstrimovanejším francúzskym spevákom. Určite poznáte skladbu Bella.
Gims zaspieva bez problémov i titulnú pesničku z muzikálu Victora Huga Notre Dame de Paris, Belle:-)
Rapper, pôvodom z Conga, je možno trochu kontroverznou postavičkou, na pódium však prišiel vo všetkej skromnosti, oblečený v slušivom obleku. Vtipne poznamenal, že čakal komornejšiu atmosféru.
Kontroverzný či nekontroverzný, koncertom nás dostal do „varu“. Úspech bol kolosálny. Tisícové davy spievali a tancovali s ním.
Po tomto skvelom koncerte sme sa s priateľom rozhodli pre malé občerstvenie. So záujmom sme sa prechádzali po Village du monde, venovanej Balkánu. Lokálne špeciality vyzerali lákavo: burek, baklava, čevapčiči, džuveč, pljaskavica atď. Výber jedla som nechala na priateľa, ja som vyberala nápoje. Zvolila som fľašu zaroseného ružového vína, minerálky, zobrala 2 poháriky a zaplatila. V rukách sa mi objavilo veľa vecí, a tak počas príchodu k stolu, som pravdepodobne upustila vec, ktorú som momentálne nepotrebovala: peňaženku:-(
Počas rozsiahlej prednášky môjho priateľa, prečo som si brala peniaze (podujatie je bez cash-ové) a všetky možné doklady na festival s tisíckami ľudí, mi klikla na mobile správa cez fb, že moja peňaženka čaká v bufete Gruyeres:-) Peňaženky sa dotkli minimálne dvaja ľudia, niekto, kto ju našiel a predavčka, ktorá ju prebrala.
Milý okamih...také švajčiarske...veru, lokálne ružové, chutilo po tomto zážitku ešte lepšie...
Čakal nás vrchol večera, Mika.
Mika je také slniečko. Francúzi by si ho radi privlastnili, ale on je po otcovi Američan, po mame Libanončan a žije v Londýne. Celá rodina žila istý čas v Paríži, preto Mika bravúrne ovláda Francúzštinu. Vďaka nej je spevák pravidelným porotcom v hudobnej súťaži The Voice i v iných francúzskych zábavných programoch. Otváral MS v rugby (r.2023) s pesničkou C´est la vie a moderoval medzinárodnú súťaž Eurovision (r. 2022)
Mika vystupoval na festivale už po tretíkrát. V roku 2011 nahradil anglickú speváčku Amy Winehouse, ktorá v deň jeho koncertu tragicky zomrela.
Mika pôsobí vždy pozitívne, ale aj on si prešiel svojim peklom. Otvorene hovorí o dyslexii a šikane v detstve, kvôli ktorej nechodil istý čas do školy.
Svoje myšlienky zdieľa s publikom, často hovorí o priateľstve, láske i LGBT problematike.
Obecenstvo bolo nadšené a takto speváka nosilo na rukách.
Mika je profesionál. Úlohy, ukončiť festival, sa zhostil bravúrne, dokonca vystupoval v kostýme s nápisom Paléo. Údajne si spevák sám navrhuje svoje koncertné odevy.
Milka bol záverečnou bodkou vydareného festivalu.
Organizátori ponúknu každý rok nejaký nový, často riskantný projekt. Tento rok angažovali operného tenora Roberta Alagna i pouličných začínajúcich umelcov. Všetko nasvedčuje tomu, že vyspelé švajčiarske publikum je pripravené na experimentovanie s rôznymi hudobnými žánrami, ktoré podporujú rozmanitosť kultúry.
Novinkou bola aj spomínaná dronová show, pri ktorej nad nami preletelo cca 900 svetelných a pyrotechnických dronov, ktoré vytvárali rôzne geometrické obrazce, siluety hudobníkov v pohybe, smajlíkov, srdiečka i nápis PALEO a MERCI.
Záverom by sa patrilo povedať niečo o zakladateľovi festivalu, ktorým je Monsieur Daniel Rossellat. Tento 70- ročný, duchom stále mladík, zorganizoval svoj prvý koncert ako 19-ročný, potom pridal ešte 47 ročníkov festivalu Paléo. Ten si toho asi v tom muzikantskom svete pamätá...
Pozitívom je, že veľkú pozornosť venuje životnému prostrediu. Vratný riad, recyklácia, obnoviteľné zdroje a čistenie areálu po festivale sú samozrejmosťou.
Niekoľko týždňov pred festivalom som všade v regióne narážala na plagát s mottom: Mettez des paillettes dans votre vie! Voľný preklad: Dajte trblietky do vášho života!
Áno, festivaly nás obohacujú, robia naše životy krajšími, žiarivejšími, trblietavejšími. Formujú spoločnosť mnohými zásadnými spôsobmi. Od ekonomickej dynamiky, až po posilnenie sociálnej a kultúrnej štruktúry. Výhody sú hlboké a rozsiahle, čo nepochybne znamená, že tieto podujatia zostanú neoddeliteľnou súčasťou našich životov.
Už teraz sa teším na nasledujúci ročník festivalu Paléo, ktorý sa bude konať od 22. do 27. júla 2025.
Palce držím aj Pohode. Ako hovoria Francúzi: COURAGE!
Hm, vlastne som ešte neposlala symbolický príspevok Pre Pohodu cez donio.sk, idem nato...
