Prichádzal víkend. S priateľom sme nemali žiadne pracovné povinnosti ani plány. Ja som však už niekoľko dní zvažovala výlet do hôr, vediac, že mám stále nevyužité dva jednodenné lyžiarske lístky. Lyžiarska sezóna sa chýli ku koncu a ja som veľmi chcela spoznať stredisko Nendaz, kde som nikdy predtým nebola. Otáľala som s rozhodnutím, s ohľadom na pandemickú situáciu i na nedávnu dvojitú zlomeninu zápästia. Nechám lístky prepadnúť alebo...?
V sobotu ráno som sa zobudila do pekného slnečného počasia, čo bol prvý predpoklad výletu. Lyžiarske nohavice som vyberala zo skrine s obavou, že sa do nich po pandemickom roku určite nezmestím. Prekvapila som samu seba, nohavice sadli ako uliate:-)
Na moje ďalšie prekvapenie, možnosť vyraziť na lyžovačku potešila aj môjho priateľa, ktorý inak nemá rád rýchlo naplánované akcie. Bolo rozhodnuté, ide sa. O 8.30 h sme už sedeli v aute, odhodlaní lyžovať v stredisku Haute-Nendaz, vzdialené od nás asi 1,5 h cesty autom.
Po príchode do dedinky Nendaz mi bolo okamžite jasné, že toto lyžiarske stredisko je podľa môjho gusta. Nádherná obec v nadmorskej výške 1300 metrov, s chatami roztrúsenými po svahoch i s množstvom vysokohorských apartmánov. Milé centrum malebnej dediny ponúka športové obchody, pekárničky, reštaurácie a bary. Pohodlné parkovanie, priamo pod lanovkou. Málo ľudí, svahy upravené, sneh najlepšej kvality. Toto rodinné stredisko s obľubou vyhľadávajú Holanďania či Francúzi.
Aj ďalšie spomínané strediská sú známe zaužívanými prívlastkami: Verbier – medzinárodné, Bruson – autentické, La Tzoumaz – prírodné, Veysonnaz – veselé a Thyon – originálne. Ktoré stredisko by ste si vybrali:-)? Rozprestierajú sa v nadmorskej výške od 1400 do 3330 metrov. Zjazdovky vo výške nad 1700 metrov zaručujú kvalitnú snehovú pokrývku. Ponuka je naozaj bohatá: 410 kilometrov zjazdoviek, 67 vlekov i stovky turistických trás. Zaujímavé sú i ďalšie možnosti športového vyžitia: snežnice, horské bicykle či psie záprahy. Výnimočný výhľad môžete zažiť z výšky 3330 metrov z vrchu Mont-Fort.
V tomto nádhernom prostredí nie je problém vypúť hlavu, zabudnúť na starosti spojené s pandémiou a nechať sa unášať radosťou z pobytu v prírode, dotykov blahodarného slnka a v mojom prípade i z ľahkého rekreačného lyžovania. Na svahu ponúkajú výbornú domácu varenú čokoládu a tým to majú u mňa definitívne vyhraté:-) Dokonca mi svah pripomínal naše Solisko a miestami veru aj Chopok.
Priateľ na mňa celý deň pokrikoval: Petra Vlhova N° 2:-) A ja viem, čo ho trápilo najviac, vidiac ho potajme sledovať priebeh slalomu žien. Švajčiari majú aktuálne veľké starosti v otázke, kto získa veľký glóbus v Svetovom pohári. Bude to Petra Vlhová alebo ich favoritka Lara Gutová-Behramiová? Ja v tom mám jasno: Vyhrá tá lepšia:-)
Vrátim sa k nadpisu dnešného blogu: Švajčiarsko – krajina, ktorá ma stále baví. Slovensko som dočasne opustila pred 10 rokmi. Potrebovala som zmenu, jednoducho dostavila sa kríza stredného veku. Plánovala som zostať rok, možno dva. Švajčiarsko ma však baví aj po 10 rokoch, stále mám čo spoznávať a objavovať. Mám ešte veľa námetov na amatérske písanie a preto moja skromná misia v zahraničí bude ešte pokračovať...
V tejto krásnej krajine s fungujúcim politickým systémom je príjemne. Ľudia dôverujú vláde a žijú si pokojné životy aj v ťažkej dobe.
Neviem vysvetliť prečo, ale po výbornej lyžovačke som prišla domov, zapla počítač a vypočula diskusnú reláciu Pod lampou. Započúvala som sa do diskusie môjho obľúbeného publicistu s dvomi mladými dievčatami. V tom dobrom zmysle slova mi padla sánka. Ak toto je relevantná vzorka dnešnej mladej generácie na Slovensku, tak sa naozaj nemusíme obávať budúcnosti. Sme v dobrých rukách:-)
Ja ešte napíšem zopár blogov o Švajčiarsku a s radosťou sa vrátim domov, na Slovensko...
