Na Vianoce milujem domov a sneh. Domov mám v Bratislave, prípadne pri Ženevskom jazere. Je však realitou, že tieto dve veci sa stávajú nezlučiteľné. Naučila som sa robiť kompromisy: domov či sneh? Riešenie: pred Vianocami trávim niekoľko víkendov na horách v zasneženej krajine a na Vianoce sedím doma s knihou, či pri televíznych rozprávkach. Tento rok som sa potešila prvým snehom vo švajčiarskom stredisku Loeche či Leysin a parádnu lyžovačku som zažila vo francúzskom Val-d'Isère. O tomto stredisku bude môj dnešný blog:-).
Val-d'Isère znie veľkolepo, mnohí ho radia k najlepším lyžiarskym strediskám sveta. Malá vysokohorská dedinka, v údolí rieky Isère, sa nachádza v blízkosti francúzsko-talianskych hraníc, v departemente Savojsko, v regióne Auvergne-Rhône-Alpes. Počet obyvateľov je 1 600, ten stúpne v sezóne na 25 000. Samotná dedina sa nachádza v nadmorskej výške 1 785 m n.m. Vďaka lyžiarskym svahom však môžete vystúpiť až do výšky 3 599 m n.m.
Táto renomovaná turistická obec bola v minulosti poľnohospodárskym krajom, choval sa tu dobytok. V 30. rokoch minulého storočia začal jej športový rozmach: otvorenie hotela Maurice, prevádzka prvých vlekov a lanoviek, založenie lyžiarskej školy. Miestny inštruktor Fernand Bonnevie stál pri zakladaní francúzskej lyžiarskej školy v roku 1937. Ako inštruktor lyžovania v nej pôsobil úctyhodných 60 rokov, jeho zverencom bol legendárny francúzsky herec Jean Gabin ale i Michel Blanc v kultovom francúzskom filme Les bronzés font du ski. Film sa natáčal práve na svahoch Val-d'Isère.
V obci je zachované historické jadro dediny La Fornet, v štýlových tradičných domoch žije dodnes 70 rodákov. Jeho súčasťou je prenádherný barokový kostol Saint-Bernard de Menthon (18. storočie) s impozantnou zvonicou, vežou a barokovým oltárnym obrazom.
Pozoruhodnou skutočnosťou je architektúra dediny. Už prvý urbanistický plán garantoval zachovanie špecifík obce a striktne ju rozdelil na športovú a realitnú zónu. Tradičná savojská architektúra využíva lokálne stavebné materiály: kameň, drevo, kov a tehlu. Tie dodávajú konštrukciám prírodnú estetiku, ladiacu s horským prostredím. Na počudovanie v tejto filozofii sa nič nezmenilo, novovzniknuté stavby dôsledne kopírujú tradíciu vo forme kameňa a dreva, v žiadnom prípade nesmú presiahnuť výšku stavieb vybudovaných v minulosti...
Z tejto malej poľnohospodárskej oblasti sa stalo lyžiarske stredisko svetového formátu. Konajú sa tu lyžiarske závody Svetového pohára a konali sa tu aj súťaže v alpskom lyžovaní v rámci olympiády v Albertville v roku 1992. Pre Francúzov je Val-d'Isère kolíska lyžovania, podobne ako pre Švajčiarov Sankt Moritz či pre Rakušanov Schladming.
Geografické podmienky tejto obce zaručujú ideálne podmienky pre začiatočníkov i majstrov sveta. Vo všeobecnosti francúzske lyžiarske strediská sú megalomanské, podriadené myšlienke: dostupnosť na lyžiach. Miestne lyžiarske stredisko je známe pod názvom Espace Killy a spája dve oblasti Tignes a Val-d'Isère. Tie ponúkajú 300 kilometrov značených zjazdoviek, 161 svahov rôznej náročnosti (prevažujú modré), 71 lanoviek či vlekov, ľadovcové svahy, 2 snowparky, školy lyžovania, freeride, heliskiing, paragliding i cvičné lyžiarske zóny a lyžovanie pre najmenších (bezplatné do 8 rokov).
Zaujal vás názov Espace Killy? Vôbec nie je náhodný, stredisko je pomenované po excelentnom francúzskom lyžiarovi. Jean-Claude Killy absolvoval svoje prvé lyžiarske tréningy na svahoch Val-d'Isère, kde žije od svojich troch rokov. Charizmatický Francúz je považovaný za jedného z najlepších svetových lyžiarov (trojnásobný olympijský víťaz, dvojnásobný majster sveta).
Stále žijúca legenda má svoju značku športového oblečenia, dokonca je ambasadorom luxusných hodiniek značky Rolex. My sme počas prechádzky dedinou náhodne narazili na historickú zbierku lyží, ktorú zozbieral otec slávneho lyžiara.
Vo francúzskej horskej dedine má svoje miesto aj gastronómia. Nájdete tu širokú škálu reštaurácií, od rafinovanej francúzskej kuchyne, až po savojské či medzinárodné špeciality.V dedine pôsobí aj vyhlásený francúzsky chocolatier z Lyonu Patrick Chevallot, ktorý sa hrdí titulom Najlepší cukrár Francúzska v roku 1993. My sme si pochutnali na jeho čučoriedkovej torte i domácej horúcej čokoláde. Vrelo odporúčam.
Vráťme sa k samotnému lyžovaniu. Lanovky štartujú z centra dediny, smerujú na vrcholy Solaise (2560 m) a Rocher de Bellevarde (2827 m). Odtiaľ si už môžete vyberať zjazdovky podľa vášho gusta.
K zjazdovkám sme sa vybrali ešte v predvečer lyžovania. Môj prvý pohľad padol na legendárnu čiernu La Face, kde sa konal nedávny obrovký slalom mužov Svetového pohára. Počas našej návštevy bol svah v procese príprav a to mi veľmi odľahlo:-) Zjazdovka bola nádherne vysvietená, finišovali na nej posledné úpravy. Údajne pod snehovou pokrývkou pripravovali odborníci 40 cm vrstvu ľadu, pre zabezpečnie rovnakých snehových podmienok pre všetkých pretekárov.
Ak si však nepotrebujete zdvihnúť adrenalín na spomínanej čiernej zjazdovke, môžete si vyberať z množstva ďalších svahov, ktoré obchádzajú skalnatý vrchol a oblúkom vedú do staníc v údoliach (La Daille - 1785 m). Cez Col Iseran (2762 m) môžete pokračovať do oblasti ľadovca. Letné lyžovanie garantujú ľadovce Grande Motte (3 656 m) či Du Montet (3 428 m).
Lyžiarska sezóna tu oficiálne začína prvý decembrový víkend podujatím „Premières traces“. S kamarátkou Marcelou sme boli pri tom. Vyrazili sme zo Ženevy na cestu dlhú cca 180 kilometrov. Trvalo nám to okolo troch hodín, aj preto, že sme si užívali príjemnú vyhliadkovú jazdu okolo jazera Annecy. Zakúpili sme si balíček služieb, ktorý ponúkala miestna turistická kancelária. V cene bolo ubytovanie na dve noci v legendárnom hoteli Le Val-d'Isère, dvojdňový skipass, inštruktor lyžovania, testovanie lyží, vstupy do miestneho športového centra či kina. Spomenutý balík služieb nás vyšiel 280 EUR/osoba i vďaka nadštandardným organizačným schopnostiam Marcely. Aby som jej trochu „sekundovala“, vybavila som ešte update izby, parkovisko a turistického sprievodcu. Východiskové podmienky boli ideálne, pobyt zahájený.
Prvé dojmy – nad očakávanie. Štýlový hotel Le Val d'Isère sme objavili v centre obce, ponúkal SPA, wellness, bazén, fitnesscentrum. V cene boli aj chutné raňajky a vo všetkom nápomocný milý personál, dokonca sme sa v ňom dohovorili v češtine. Z hotela vyžarovali veľmi príjemným spôsobom história a staré dobré časy.
Po skorých raňajkách už išlo do tuhého, vhupli sme do lyžiarskeho oblečenia a smerovali k svahom. Mne sa to celé nepozdávalo: snežilo, hustá hmla, vietor, teplota hlboko pod nulou. V takomto počasí zostávam na izbe, popíjam varené víno, prípadne sa presuniem do hotelového baru. Odhodlanie a nasadenie mojej kamarátky mi však nedovoľovalo niečo namietnuť.
Utešovala som sa možnou inverziou, prípadne iným zázrakom. Vážnosť situácie som si uvedomila vo chvíli, keď som sa ocitla po boku inštruktora slávnej francúzskej lyžiarskej školy v skupine pre pokročilých a po vystúpení z lanovky som si všimla zamrznutý „sopel“ pod nosom Elène z Paríža.
Samozrejme po inverzii ani chýru, naopak vietor zosilnel, hmla zhustla, teplota okolo -9 °C a veru reliéf svahu som nevidela (miestami hlboký sneh, miestami ľad). Marcela veselo fičala na lyžiach, ja som svoju energiu sústredila na udržanie tempa so skupinkou.
V nedeľu bolo všetko inak, vítali nás svahy zaliate slnkom. Nabitá asertivitou som vybrala svahy, ktoré mi vyhovovali: Borsat, Marmottes, Font Froide či Val-d'Isère . Užívala som si plnými dúškami pobyt vo vysokých nadmorských výškach, preháňajúc sa na lyžiach po vychýrených svahoch mne prislúchajúcim tempom:-)
Z gastronomických savojských špecialít sme si nenechali ujsť syrové fondue a tartiflette vo vyhlásenej reštaurácii Fondue factory. Zúčastnili sme sa tomboly a sprievodných hudobných vystúpení pri príležitosti oficiálneho otvorenia sezóny. Absolvovali sme prechádzku dedinou s turistickou sprievodkyňou, od ktorej sme sa dozvedeli množstvo zaujímavostí. Marcela síce robila všetko preto, aby sme vychádzku nestihli, ale ja som jej dôrazne pripomenula, že tu mám svoje blogérske povinnosti:-)
Sprievodkyňa nám prezradila v tom čase horúcu novinku, Val-d'Isère s najväčšou pravdepodobnosťou vypadáva z hry o možného kandidáta na ZOH v roku 2030. Prekvapivo, tými šťastnejšími sa javia ich kolegovia v Méribel a Courchevel. Sympatická mladá dievčina sa potom už ponáhľala na party so zástupcami firiem, ktoré ponúkali na svahoch testovanie lyží. My sme jej so sklopenými ušami zapriali príjemnú zábavu a odkráčali na izbu, otvoriť si fľašu dobrého slovenského červeného vína:-)
Čo dodať na záver? Poznáte ten pocit, keď objavíte nové miesto, dedinku, lyžiarske stredisko, ktoré ma dušu a získa si vás na prvý pohľad. V každej uličke, na každom múre nás prekvapila atmosféra plná histórie. Obec Val-d'Isère začala písať svoju autentickú unikátnu históriu svetoznámeho lyžiarskeho strediska otvorením prvého hotela v roku 1888 a predovšetkým s prichádzajúcou módou lyžovania v 30-tych rokoch minulého storočia.
Ak vás môj blog oslovil a lyžiarske stredisko Val-d'Isère sa vám zapáčilo na záver ešte jedna praktická informácia, lyžovanie v rezorte je možné do 5. mája 2024, sezóna trvá krásnych 155 dní. Ja sa v januári presúvam do stredísk Zermatt, Saas Fee a Grimentz. Ak sa lyžovačka vydarí, som tu opäť s blogom...
Prajem vám krásny záver roka 2023 a ďakujem, že si moje články sem-tam prečítate:-)
