Potom ako sme oboplávali rad ostrovov smerujúc na juh, naša plachetnica vplávala do prístavu Tyrell Bay na ostrove Carriacou. Bolo sa treba prihlásiť k pobytu v štáte, v ktorého vodách sme sa plavili. Dozvedeli sme sa, že sa nachádzame v štáte Sv. Vincent a Grenadíny.
Tu sa tiež zoznamujeme s námorníckou celebritou, Paulom Johnsonom, o ktorom režisérka Lucia Kašová natočila skvelý dokumentárny film s názvom The Sailor. Paul opustil Európu a nikdy sa neusadil. Celý život strávil na mori. V čase nášho pobytu mal už 80 a dožíval svoj život na plachetnici v tomto prístave Carriacou. Obaja – on aj loď- v podobnom štádiu staroby.
Bolo to ako z iného sveta, pre suchozemského človeka z minikrajiny v strednej Európe. Na malej párty v stiesnených podmienkach plachetnice sme spoznali aj zopár Paulových kamarátov, ktorí mu na sklonku života pomáhajú. Podľa toho čo viem, je dnes Paul Johnson už po smrti.
Na druhý deň tu doplňujeme nákupy. Chýba nám však tunajšia mena a tak sa pýtame, koľko peňazí z toho jediného dostupného bankomatu vlastne vybrať. Odpoveď prichádza okamžite: „Neviem čím tu platia, ale vyber aspoň 50, na banány.“
Zrána zdravíme neďalekú plachetnicu plaviacu sa pod holandskou vlajkou: Chuje morchen! Nečakáme na odpoveď a plavíme sa na malý ostrov Ille Ronde. Po rannom šnorchlovaní sa vyloďujeme a pešo prechádzame piesčitým terénom. Pokúšame sa dostať kokosové orechy z paliem a kúpeme sa.
Napokon sme naďabili na lokálneho farmára, ktorý nám predal zeleninu. S taškami so zeleninou, mobilmi, foťákmi, v teniskách a oblečení prichádzame na pláž, ktorá je na dohľad od našej zakotvenej plachetnice ale suchou nohou sa k nej dostať nedá. Náš čln ostal na brehu za hrebeňom prudko spadajúcim do mora.
Ukazuje sa, že kapitán nás sem úmyselne zaviedol. Zdá sa, že na nás zosnoval Bobríka odvahy. Asi sa na nás dobre bavil. My sme však prišli dovolenkovať, nie súťažiť o prežitie. Našťastie má so sebou Bea vodotesný vak, doň teda putujú všetky mobily a foťáky. Zelenina a topánky s nami plávajú v príboji. Napokon si už na ľahko dostupnej pláži my tri baby robíme poetické fotografie, kým kapitáni idú po čln.
Poobede naša vode neodolná plachetnica mieri k ostrovu Union Island. Po zakotvení pri Ashton Bay šnorchlujeme. Navečer ideme vyhľadať dostupný internet. Naši príbuzní od nás nemajú od odchodu z Martiniku žiadne správy a chceme sa vyhnúť zbytočnej panike. Navyše, kapitán hlási, že sme „out of rum“. Kapitán 2 si žiada jedine ten „plnotučný“.
Večer zisťujeme, že mesiac je zrazu dole hlavou. Robí si čo chce. Po zotmení sa jednoducho otočí doleznačky. Napadajú takéto hlúposti o odraze mesiaca v mori každému, kto strávi na lodi dlhší čas?
Hráme technicky neveľmi, zato psychicky mimoriadne náročnú hru s dvoma kockami, Macháček. Hra pochádza z našich brigádnických čias na Zbojníckej chate. Nečakane so m vyhrala. Za odmenu musím v čiernej noci oboplávať plachetnicu.
Aby som nepohoršovala (neviem koho, snáď len morské tvory s nočným videním), musela som si obliecť (iba) klobúk. Ostatní sa ku mne napokon pridali.
V poradí ďalšou zastávkou je ostrov Mayreau s nádychom luxusu. Člnom sa na breh odviezol len kapitán, pláž je nádherná a tak sme my tri zvolili vodnú cestu.
Oblečenie nám predsa nebude treba! Prechádzka ku kaplnke na kopci pri západe slnka bola skvostná.
Večeru, odeté iba v pareu sme ešte zvládli. Problém nastal, keď sme sa spontánne rozhodli zúčastniť na diskotéke. Pri tanci v pareu sme si museli dávať veľký pozor, aby sme sa nestali striptízovými tanečnicami.
