Nebola sama, kto mi túto meditáciu kvetnato ospevoval. Kamarát je jej asi 10-ročným trvalým nadšencom. Nikdy vraj nebol šťastnejší. Aby ma motivoval, venoval mi knižku s názvom Umenie žiť, ktorá sa podrobne zaoberá touto meditačnou technikou. Odvtedy som stretla mnoho absolventov kurzu, ktorí sa predbiehali v tvrdeniach, ako im Vipassana zmenila život. Kamkoľvek však načriete za informáciami, všade sa dozviete, že prečítať si môžete hoc aj desiatky kníh, na intelektuálnej úrovni vám to nepomôže. Jediné, čo dokáže zmeniť váš život, je meditačná prax.
Úvodom do života s meditáciou je práve spomínaný 10-dňový kurz. O samotnom kurze sa nebudem detailne rozpisovať, keďže informácií je na webe dnes už dostatok (nižšie nájdete vybrané linky). Ten, o ktorom tu píšem, je kurz Vipassany podľa S.N.Goenku, Inda, ktorý sa zaslúžil o spopularizovanie tejto pôvodnej, 2500 rokov starej meditačnej techniky a o jej sprístupnenie širokej verejnosti v jej najčistejšej forme. Rozumej, bez moderných zmien, bezplatne ale rovnako ako kedysi, teda aj bez istej miery pohodlia, na ktoré sme my dnešní ľudia takí zvyknutí.
Kurz má plných 10 dní, s cestou tak treba rátať 12 dní. Pre tých, čo nekomunikujú v angličtine sú kurzy dostupné v češtine v centre Dhamma Pallava v Poľsku. Počas celého kurzu je potreba dodržiavať isté mravné zásady, ku ktorým sa zaviažete už pri registrácii do kurzu. Zároveň sa zaviažete, že ostanete na kurze celých 10 dní, čo dokazuje váš seriózny prístup k samotnej meditácii a taktiež k všetkým dobrovoľníkom (starším študentom a učiteľovi), ktorí zabezpečujú na kurze všetky služby pre účastníkov. Kurzy sa organizujú z dobrovoľných zdrojov, ku ktorým môže prispieť každý ľubovoľnou čiastkou po absolvovaní kurzu.
Ženy a muži sú oddelení, aby sa zabránilo zbytočnému rozptyľovaniu a odvádzaniu pozornosti od toho, prečo ste tam prišli – od meditačnej techniky. Počas kurzu je taktiež zakázaná akákoľvek komunikácia s vonkajším svetom (preto sa odovzdávajú mobily hneď pri príchode) ale aj medzi študentami a to nielen hovorová či písomná ale vizuálna aj gestikulačná (tzv. Noble silence). Komunikovať môžete iba vo výnimočných prípadoch a to s 2 osobami – s učiteľom ohľadom nejasností či problémov so samotnou meditačnou technikou alebo s manažérom kurzu ohľadom technických vecí – napr. ak je vám zima, tečie vám voda v kúpeľni (prípadne vašej susedke a nemôžete jej to povedať lebo ju nemôžete osloviť). Zakázaný je tiež akýkoľvek dotyk s inými osobami.
V spomínanom centre v Poľsku je ubytovanie v jednolôžkových izbách, čo určite oceníte ale je to hlavne funkčná záležitosť, pretože v niektorých centrách sú študenti na izbe po dvoch a viac, čo môže sťažovať podmienku zákazu komunikácie.
Jedlo a spánok resp. oddych sú v kurze jediné potešenia. 2x denne podávaná strava je vegetariánska. Začiatočníci majú k tomu večer ešte ovocie a čaj. Ak máte ale problémy so žalúdkom, dostanete výnimku a jedlo aj popoludní. Kávy, cigariet, alkoholu aj bežných medikamentov ste sa zriekli už v prihláške, takže ich tu nehľadajte.
Ak máte obavy zo zmanipulovania nejakou záludnou organizáciou, tak ste na omyle. Nejde o žiadnu sektu, aj keď mantrové spevy Goenku z reproduktorov vás môžu vyplašiť. Nemajú však žiaden „šamanský“ ani náboženský účel. Technika je určená každému bez rozdielu príslušnosti k akejkoľvek skupine, vrstve, či vierovyznaniu. Nie je zložitá ale treba jej dobre porozumieť, venovať sa výhradne jej (po dobu kurzu sa nevenovať žiadnej inej - necvičiť jogu, nemodliť sa a pod.), aj preto je dobré absolvovať kurz v rodnej reči resp. pre našincov aj v češtine. Jeden zo základných, neustále opakovaných princípov je Anicca (čítaj Aničá) – a je to pochopenie faktu, že všetko je dočasné - naše telo, pocity, situácie – všetko sa mení. Pri samotnej meditácii to rýchlo pochopíte na bolesti, ktorá sa po hodinách v meditačnej pozícii doslova zhmotní a je jedno či ste mali alebo nemali problémy s chrbtom a kĺbmi: budú vás bolieť. Rizikové dni sú údajne druhý a šiesty, ale niekto má rizikových celých 10 dní a niekto sa napriek zjavnému nepohodliu cíti ako ryba vo vode.
Emócie sa takisto striedajú a menia a zvláštnosťou tohto kurzu je, že každý kto ho absolvoval mal iné problémy, vadili mu iné veci alebo inak, pokladal za najhoršiu inú okolnosť pobytu. Každý má unikátne a odlišné zážitky. Dialóg s vlastným egom je zaručený. Potrebné je však tiež dodať: nečakajte zázraky.
Mimochodom, tá spomínaná knižka mi napriek množstvu definícií a výrazov v jazyku Pálí (v ktorých som sa strácala a strácam dodnes) ukázala, že minimálne na intelektuálnej úrovni sa viac ako s ktoroukoľvek filozofiou či náboženstvom, úplne stotožňujem práve s týmto videním sveta a to bola možno posledná kvapka do pohára odhodlania prihlásiť sa na tento kurz, o ktorom som vedela, že si ho odtrpím, zaplatím krvavým potom. A tak sa aj stalo. Moja osobná skúsenosť v ďalšom blogu.
Viac o meditácii Vipassana:
