Vynorila sa mi večerná lúka, husto posiata svietiacimi „muškami“. Scéna ako z Avataru.
Dnes viem, že to boli nelietajúce samičky svetlušky čakajúce na lietajúcich svietiacich samčekov. Vlastne to nie sú mušky ale chrobáky. Samička vyzerá skôr ako larva. Po zotmení, ale často hneď po západe slnka vylezie na trávu, niekedy na vyššie steblá, aby bola pre samčeka dobre viditeľná. Samčeky, svietiace menej ako samička, lietajú vo výške meter – dva, hľadajúc samičky. Spravidla nie sú ďaleko od vody, potrebujú vlhkosť a tmu, nie však mokro. Ich biotopom sú prirodzené záhrady, lúky, okraje lesa, tmavé parky a sady. Za dažďa a silného vetra nie sú aktívne.
Vtedy pred rokmi som tam stála užasnutá, nevediac nič o tomto hmyze. Lenže takú scénu dnes už žiaľ uvidíte len v spomínanom filme. Svetluška je ohrozená a vďaka postrekom a svetelnému znečisteniu je jej čim ďalej tým menej. Asi aj preto ma fascinuje a každý jún hľadám možnosti, kde sa dá ešte vidieť.
Na slovenskom internete som o nej našla minimum informácií, iba zopár krátkych článkov a základných údajov. Žiadne rady, kde a kam sa ísť na ne pozrieť, ako si počínať, aby sme im ubližovali čo najmenej. Nenašla som ani žiadnu botanickú záhradu či arborétum na Slovensku, ktoré by ponúkalo júnové večerné vstupy za účelom pozorovania svetlušiek. V susednom Maďarsku je však takáto atrakcia prístupná a vyhľadávaná hlavne rodinami s deťmi v arboréte Alcsut: http://www.alcsuti-arboretum.hu/. Pred pár rokmi som sa tam bola pozrieť a napriek množstvu návštevníkov motajúcich sa v tme a podchvíľou nadšene vykrikujúcich, sa dá skutočne užiť si svetielkujúce scény (aj keď nie ako z mojej spomienky spred rokov), stále ešte s množstvom zeleno svietiacich chrobáčikov.
Zajtra je Jána, a tak som si navečer vyšla obzrieť ich biotopy v mojom okolí. Zatiaľ som videla len jedného lietajúceho zúfalca, pravdepodobne odsúdeného na neúspech. Tento rok sa asi ich lietanie oddialilo a nebude to COVIDom, skôr chladným júnom s veterným a upršaným počasím. Svetlušky sú aktívne hlavne počas teplých letných večerov po slnečnom dni, ale zďaleka nie celú noc, po polnoci zhasínajú lampášiky, asi potrebujú dobiť baterky :-)
Dospelé chrobáčiky žijú iba pár dní. Tak uznajte, že si zaslúžia nielen náš obdiv, ale aj našu pomoc. Nemyslím, že pre tento blog vypnú mestá verejné osvetlenie, ale v rámci možností skúste prispieť svojou troškou. Ak bývate na vidieku alebo hoci aj rodinnom dome v tmavej uličke v meste, skúste aspoň počas obdobia od konca júna do polovice júla v čase stmievania a zo dve hodiny po zotmení nesvietiť (na terasách, vonkajšie svetlá na domoch, svetlá na príjazdové cesty, ak svietite v interiéri použite závesy, rovnako na strešné okná a pod.). Nehnojte a nepostrekujte chémiou (celoročne): vždy existuje aj biologický ekvivalent chemického postreku (áno, aj na krušpány proti víjačke krušpánovej).
Práve v týchto dňoch sa (zatiaľ ešte stále) deje ten malý zázrak a svetielkujúce chrobáčiky sa začínajú hľadať. Ak sa chcete pridať a pokochať sa nimi, či už spolu s deťmi alebo len v rámci večernej prechádzky, choďte sa prejsť mimo svetelný smog k rieke, na lúku, pod stromy v parku. Pribaľte si repelent (ich biotop je podobný ako ten komárí). No a pochopiteľne pohybujte sa potme, bez svetla a bez mobilu.
PS. Iným podobným zázrakom je fascinujúci svetielkujúci planktón na hladine mora. Ale o tom niekedy nabudúce.
