Občas som aj na medziplanéte - tam je počasie niečo medzi tou našou a Južankou.
Darí sa tam rôznym rastlinám, ale tie čo sú na Južanke planéte celý rok vonku, sú na medziplanéte vonku len v lete a zimu trávia s majiteľmi vo vnútri domov. Medziplanétu volajme Mierna.
Niekedy idem do obchodu s kvetmi. Na Južanke predávajú vo veľkých halách kvety a stromy, ktoré by u nás neprežili. Občas sa nadchnem a kúpim si aspoň jednu malú rastlinku a odvlečiem ju na Miernu. Potom ju pozorujem. Keď vidím, že sa prispôsobila, skúšam ju preniesť k nám domov. Pri tomto kroku musím byť obzvlášť obozretná. Pretože u nás je naozaj zima. Niekde žnú aj tri úrody najrôznejších plodín za rok, u nás ledva dozreje jedna zemiaková. Lúčne kvety sú tu síce krásne, ale ja som vždy veľmi chcela pestovať ruže.
„Zabudni na ruže!" povedala mi záhradná architektka z Miernej, keď som sa jej spýtala na jej názor pestovať ruže tam u nás doma. „Ani nestihnú zakvitnúť a zmrznú. A po jednej zime je po nich!"
Bola som z toho smutná.
Na jar som zašla do záhradkárstva na Miernej a zbadala som nádherné, silné, popínavé ruže. Navyše pochádzali z chladnej planéty, ktorá mala veľkú tradíciu v pestovaní kvetov. Povedala som si, že sa nevzdám a kúpila som dve naozaj zdatné popínavé ruže.
Nikdy som ruže nepestovala a tak som si dôkladne preštudovala všetku dostupnú literatúru o pestovaní týchto náročných kvetov. Aj keď boli všetky rady uvádzané pre Miernu planétu, snažila som sa podmienkam čo najviac priblížiť. Všeobecné odporúčania vysadenia a zazimovania som starostlivo dodržala. Spomenula som si aj na radu, ktorú mi kedysi dávno dala moja krstná mama: kvety netreba priveľmi rozmaznávať.
V tú zimu u nás teplota klesla na mínus tridsaťpäť. Zamrzli dokonca aj zaváraniny v pivnici, čo sa predtým nikdy nestalo. Srnky sa pre nedostatok potravy pokúšali pásť aj na ružiach. Našťastie neúspešne. Na Silvestra, keď sa viaceré partie v žalostnom stave usilovali o likvidáciu všetkého naokolo pyrotechnikou, úpenlivo som strážila, aby sa podgurážené živly nevyvŕšili na ružových kroch
Jar prišla najprv na Južanku, neskôr na Miernu a napokon predsa len dorazila aj k nám. Odstrojila som zimný šat mojich ruží. Tie to hneď pochopili a potešili ma vyhnaním množstva pukov. Boj sa však neskončil, lebo pliaga zvaná mušky nenašla v širokom okolí taký chutný zdroj potravy ako boli mäkké mladé lístky mojich ruží. Na rady viacerých priateľov prešli striedavým polievaním rôznymi prípravkami, od žihľavového výluhu, cez jarovú vodu, chemické postreky až po ručné oberanie: nenažraté mušky sa mi podarilo zlikvidovať dosť neskoro a tak sa jedna z ruží dostala ku kvitnutiu až v neskoré leto (na našej planéte rozumej začiatok augusta).
Ten rok ruže priniesli radosť nielen mne ale aj všetkým naokolo. Dnes sú opäť zazimované a ja sa teším na ich ďalší vegetačný prejav na našej chladnej planéte.
