Ako otcovia prestávajú byť silní

Mrzla som na stanici a čakala na vytúžený spoj domov. Do jeho príchodu mi ostávalo ešte zopár minút, dosť na jednu cigaretku ale málo na šálku teplej kávy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

A tak som len tak, opierajúc sa o studený perón, vydychovala línie sivastého dymu a pozerala po tvárach okoloidúcich ľudí .Každá bola iná, za každou sa skrýval jedinečný osud. Napriek originalite hociktorej z nich, pocit tepla ma zalial len pri pohľade na dve z celej tej masy individualít.

Asi štvorročné chlapčiatko, zababušené v nadýchanej bunde, sedelo na mohutných ramenách svojho otca, s umelohmotnou plácačkou, v železničiarskej čiapke, žiarilo šťastím. Očká sa mu rozšírili od údivu zakaždým ,keď prehrmel okolo akýkoľvek vlak a bolo jedno, či je to hypermoderné ícečko alebo grafitmi počarbaný osobák z roku päť.Spomenula som si, ako aj nás- spolu s bratom, brával otec každú nedeľu na prechádzku. Samozrejme, až neskôr som pochopila, že to nebolo zo zištnej rodičovskej lásky- mama jednoducho potrebovala aspoň hodinku z týždňa sama pre seba, ale na vôňu zákuskov a chuť zakázaného ovocia v podobe kopcov zmrzliny si pamätám doteraz. Takisto nikdy nezabudnem na obraz svojho otca z tej doby. Mocný, veľký a krásny v elegantných šatách, obklopený zvláštnou aurou. Ako malá som ju vnímala oveľa intenzívnejšie, fascinovala ma, v detskej prostote som cítila, že jeho náručie je pre mňa miestom absolútneho bezpečia. A to ma napĺňalo radosťou.

Na koľaj číslo päť sa vrútil rýchlik, ktorý ma mal odviezť k rodine. S blaženým úsmevom, ešte stále v atmosfére spomienok, som si vyhodila na plecia obrovský ruksak a nechala sa unášať davom na nástupište. Nastúpila som, predierajúc sa úzkou uličkou vliezla do svojho kupé a konečne som sa uvelebila v páchnucich, ale aspoň ako-tak vyhriatych sedačkách.Bola som už o niekoľko sekúnd bližšie k miestu, kde ma čakali rodičia s bratom a kde sa môžem vždy bez obáv vrátiť, keď mi pohľad zamestnal nový výjav.

Chlapčiatko, osamelé, s plácačkou visiacou zo spustených rúčok a čiapkou zarazenou hlboko do tváre, stálo pred staničným bufetom. Brada sa mu triasla od plaču a možno aj od zimy, ako vonku, v chladnom vetre, čakalo svojho otca, milujúceho a chrániaceho, sediaceho s partiou v teple, nad pohárom hrejivej vodky.

Soňa Kňažková

Soňa Kňažková

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  1x

žijem prvý krát, tak buďte tolerantní :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,079 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu