<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:612.0pt 792.0pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
Spievam pieseň o alegórii intimity,
spievam ju pre Teba.
Mystika Tvojej mysle,
moje myslenie zabila!
A tak postupne
.
.
.
Znenávidiac zlo,
čo z klamu lásky vyteká,
dám sa , smutná,
obdivovať krásy...
Baudelairovho života.
Objavujem sprosté,
biele výšiny,
kde boh bohov hrá na šalmaj
a býva v bodreli.
Willy- nilly, tak som panteistom.
Jedno býva všetkým,
a všetkým býva jedno...
....
Spálilo sa aj to málo...
... a to málo stihlo spáliť!
