Pocit
Nikdy som sa necítila taká silná,taká slabá
keď to vidím neurčito,
že môj anjel krídla skladá...
Bezozmyslu v duchu stonám:
To by si mi neurobil,
Prosím len mi neodleť
Anjel na to iba šepká
Počkaj,síce neviem kedy,
no ja sa Ti vrátim späť...
Odletel.
Na ulici zhasli lampy, prestali biť hodiny.
A zostala tu len otázka:
Kto má na tom viac viny?
Prešiel deň, týždeň ba aj mesiac
....Všade vôkol mňa zavládla tu samota,
moje srdce dobíja nepozvaná prázdnota.
ON strach neukryje....sám seba sa pýta:
V jeho duši blúdi,cesta späť je skrytá...
Neostane jej srdce jedného dňa prázdne?
viem, je to presne vtedy,
keď aj posledný plameň zhasne...
Posledný je plameň lásky, oddanosti, sily...
kto si myslí, že môže zhasnúť, ten sa vo MNE mýli.
Spomínam si triezvo na myšlienku skvelú,
aj božie mlyny isto, len pomaly melú.
A preto budem tu a budem čakať...
Počkám na tú chvíľu...
A na tú sekundu, keď sa mi svet na dobré obráti,
Počkám na ten okamih,
keď sa mi môj anjel strážny nadobro už vráti.
