Jozef sa stal jej manželom z čistej stredoškolskej lásky. Jana sa stala jeho prvoplánovou manželkou. Medzitým ako rástlo ich maturitné dieťa, spoznávali svet a seba. Jozef bol talentovaný študent pedagogickej fakulty a nádejný budúci súdruh. Počas štúdií vykazoval talent v mnohých disciplínach ako je psychológia, rečníctvo, presviedčanie a vedenia ľudí k vytýčeným cieľom. Posilnený správnym návodom na život v nežnej kríze revolúcie rýchlo prevrátil kabát, aby prečkal zúrenie neistej doby.
V období čakania na istejšiu dobu sa uňho objavila nová črta poisťovacieho agenta vlastnej budúcnosti. Poistil, čo sa dalo. Stal sa zástupcom riaditeľa na pokojnej vidieckej škole.
Jana mala tiež talent. Dokázala perfektne zorganizovať vklad pána manžela do domácnosti, výchovy syna a propagácie šťastného manželstva. Jozef rád propagoval. Po siedmich rokoch manželstva prišlo dospievanie a kríza. Narodilo sa druhé dieťa, dokončil doktorát. Stal sa riaditeľom školy.
Ako maturitné a doktorandské deti odrastali, Jana s Jozefom si uvedomili, že ich domácnosť je stále viac a viac len o čistej propagácii. Ich vzájomné spojenie bolo však mimoriadne výhodné. Vyhovovalo štandardom úspešného páru. Nálepky, ktorej sa ani jeden z nich nechcel vzdať. S pribúdajúcim vekom sa u pána manžela objavila ďalšia talentová črta. Hľadanie šťastia a svojho osudu mimo stav manželský. Pribudla štyridsiatka a nadčasy. Jana bola chvíľu smutná z jeho nového talentu, ale nakoniec si zvykla. Našla si vlastné nadčasy.
Ročné obdobia bežali, nadčasy sa striedali. Maturitné dieťa odišlo z domu. Doktorandské dieťa sa domov vracalo s cucfľakmi. Jozef a Jana, mimo dvoch slovných pokusov o rozvod, úspešne propagovali. Až do osudové dňa, keď Jozef stretol Adrianu. Mladú, atraktívnu, slobodnú plavovlásku bez práce a neúspešnú v láske. Okamžite ju zamestnal v okruhu svojich kompetencií. Adriana ani netušila, ako dôkladne sa Jozef pripravoval na ich konzultácie zahraničných projektov.Adriana si spočiatku držala odstup a nedbalo čelila závistlivým pohľadom kolegýň a bývalých nadčasov.
„Slečna Vavrincová, vy ste taký reprezentatívny tip. Nechceli by ste naše zámery prezentovať na stretnutí školskej rady v Taliansku?“Adriana sa zatvárila prekvapene.
„Vy ste jediná, ktorá vie dobre po anglicky a náš projekt potrebuje slušnú prezentáciu.“
„Kedy je to stretnutie? Kto ešte ide?“
„Sú to len 4 dni, pôjdeme traja. Vy, ja a pán zástupca.“ Adriana neisto prikývla.
Odišli dvaja, lebo pán zástupca nečakane ochorel.
Misia „Taliansko“ sa vydarila. Cestovali autom, počúvali Elán a skúšali prezentáciu projektu. V letovisku došlo k neočakávaným komplikáciám. Recepčná omylom zrušila izbu, ktorá bola pripravená pre pána zástupcu. Nezostávalo nič iné ako podeliť sa o poslednú izbu.
„Prepáčte, ale ja nemôžem spať s vami v jednej izbe!“
„Mrzí ma to. Nečakal som, že zrušia celú izbu. Prosím, vydržte túto noc, budem spať v kuchyni na gauči.“
V kuchyni na gauči nakoniec nikto nespal. Adriana po sedmičke vína podľahla nepoznanému talentu pána Jozefa. Projekt bol úspešne odprezentovaný a dvojica sa podozrivo pomaly vracala späť. Jana sa nijako neznepokojovala. Jozef mal služobné cesty často a ona tiež. Ich vzájomná dohoda a pokojnom zväzku fungovala. Adriane sa krútilo celé leto v kolotoči romantických únosov, sľubov a vyznaní. „S tebou som najšťastnejší muž sveta! Kým som ťa nepoznal, nežil som. Adriana bola pozorná k Jozefovým potrebám. Dala mu čas aj seba, vždy keď potreboval. Víkendy trávila sama, sviatky väčšinou preplakala. Jozef potreboval čas na urovnanie mysle.„Najdrahšia, začneme nový život. Deti mám veľké, pochopia to. Budeme mať malú Katarínku, uvidíš.“ Sľuby, vyznania, odmlčanie. To bol vzorec celého roka s Jozefom.
Adriana sa nakoniec rozhodla zmeniť prácu, pretože ich vzájomná náklonnosť bola šíriteľná vzduchom. Pri hľadaní novej práce, si samozrejme musela poradiť sama. Jozef z diskrétnych dôvodov nemohol použiť svoje konexie. Kým Adriana živorila z minimálneho príjmu, Jozef bilancoval na hrane trpezlivosti Jany a celej rodiny.
Jana mu umožnila duševné rekreácie mimo domova za predpokladu, že propagácia zostane neohrozená. Z geometrického hľadiska vznikol klasický trojuholník. Jozef sedel na dvoch stoličkách „Začať žiť odznova, ale slobodne, alebo stratiť podporu rodiny, dom a konexie? Adriana čakala, trpela a dúfala. Jana sa hnevala a vyčítala. Jozef si však odvážne bral z oboch strán. Keď ho Jana vykázala z domu, odsťahoval sa k Adriane. Vlastne sa odsťahoval do domu Adrianinej matky, kde začali spolu žiť. Adrianinej matke sa riešenie Jozefovej bytovej otázky nepozdávalo, ale čo neurobí obetavá matka?
Adriana bola po dlhej dobe šťastná. Ešte teraz ju počuť, ako hovorí:
„Jozef predsa kvôli nej zmenil svoj život. Začne odznova.“
V nasledujúcich ôsmich týždňoch prichádzal Jozef o priateľov, rozhneval si rodinu a naštrbil právo na dom.
Našťastie ho zachránil jeho talent udržať svoj život v pohodlí, a tak bez akéhokoľvek varovania sa od Adriany odsťahoval.
Adriana sa práve vracala z realitky, kde bola dohodnúť obhliadku ich spoločného domu. Miesto Jozefa na ňu zízali prázdne skrine. Chvíľu tam stála, a potom sa zrútila.
Odlepenie nálepky „zneužitá milenka“ ju stálo niekoľko sedení u psychiatra, vysoký telefónny účet a celý október.Po mesiaci hrobového ticha dostala Adriana smsku:„Posral som to. Utečme spolu.“ Vyvádzala tak, akoby si toho psychiatra neplatila.Na druhý deň sa presne o polnoci objavil Jozef pred jej domom a prosil o odpustenie. Jana chcela rozvod a kľúče od domu.Jozef sa ďalší mesiac neukázal. Ďalšiu návštevu naplánoval zasa na polnoc a opäť po niekoľkých poldecákoch.
„Čo tu robíš Jozef? “
„Nemohol som spať. Nemôžem ísť k tebe na čaj?“
„Nie, nemôžeš, mám tu kamarátky.“
Skôr než si Jozef všimol hýbajúce záclonky, boli pripité kamarátky pri bráne.
Odtiahli Adrianu z jeho náručia. Jozef sa zatváril ako malý chlapec.
,,Kočky, nebláznite, vysvetlím vám to.“
,,Máš rozvodové papiere a kľúčik od vášho spoločného bytu?“
Jozef pokrútil hlavou a snažil sa zachytiť Adrianu aspoň cez bránu.
„Ale, Jozef, takto sa slušný chlap nechová,“ osopila sa naňho pripitá kamarátka č.1
,,A ako sa chová slušný chlap?“
Zostali sme všetci štyria stáť v mraze decembrovej polnoci. In vino veritas, ako sa hovorí.
„Slušný chlap nechodí na návštevy o polnoci. Slušný chlap sa nenasťahuje do domu matky svojej milenky…,“ chrlila definície pripitá kamarátka.
„Slušný chlap si uvedomí, že má 43 a ona 28. Že on má 2 deti, ona právo na normálne manželstvo a 2 deti. Slušný chlap si spočíta, že o 10 rokov bude mať 53 a ona 38, čo znamená: sexuálny nepomer. “
,,Slušný chlap, pomáha, žene, ktorú miluje, a nenechá ju živoriť.“
„A vieš, čo by urobil teraz slušný chlap?“
,,Čo by urobil slušný chlap?“ spýtal sa Jozef s úsmevom typickým pre jeho talent.
Adriana sa zdesene pozrela na pripitú kamarátku č.2
,,Slušný chlap by teraz odpálil do riti a už by sa nikdy nevrátil.“
Jozef sa nechcel pustiť brány.
,,Adriana!“
Adriana plakala. Dívala sa na Jozefa cez bránu.
„Čo si mi prišiel povedať?“
Jozef mlčal, stískal jej ruku.
„Ty si mi nikdy nič nepovedal,“ pustila sa jeho ruky a zamierila k dverám.
Dve pripité kamarátky medzitým úplne vytriezveli a Jozef zrejme tiež.
O rok neskôr, po tom, čo Adriana zmenila telefónne číslo a prácu, si ju našiel slušný muž.
Chodil s ňou cez deň, na verejnosti ju držal za ruku, dohadoval si s ňou schôdzky a vyzdvihoval ju z práce. Nesľuboval, ani nemlčal.
Jozef prišiel o pozíciu v práci a odsťahoval sa do letnej kuchynky. Jana získala dom, do ktorého sa vrátili deti.
Od talentovaných mužov sa dá všeličo naučiť. Napríklad, myslieť na seba.
Soňa Tóthová
