1deň
Môj prvý let, pebleskne mi hlavou.Pre istotu si zapálim, keby náhodou došlo k leteckej katastrofe.Hodím batoh na plece a teším sa na romanticky šialený víkend za adeptkou dievčaťa roka 2010. Z reproduktorov leteckej haly Bratislava Ružionov sa ozve:
Cestujúci do Barcelóny, dostavte sa k bráne číslo dva!Pohnem sa s davom ľudí ku gate number 2
Sympatická stevardka v sympatických lodičkách mi podáva pivo. Vidím jej horizont.
Žeby som bol v nebi? Tomuto chalani z kapely neuveria.
V duchu si vybavujem uvítaciu scénu s dievčaťom roku 2010. Spokojne si otváram plechovku.
Tak toto bol beh na dlhé trate. Však som z neho uťahaný jak hovado. Snáď som ju už presvedčil.
Let č. 345 vypľuje moje dehydrované telo na španielskom pobreží.Všade samá kučeravá hlava, cudzia vrava, len dievčaťa roka 2010 nikde.S batohom drgám do kučeravách pasažierov. Nasadím si šiltovku a tvárim sa svetácky.
Snáď ma spozná aj bez gitary. Hoci, po celom dni strávenom vo vzduchopriestore, sa už ani sám nespoznávam.Konečne! Zamáva mi z najvzdialenejšieho bodu vstupnej haly.Usmejem sa. Snažím sa kráčať free, cool a in.
Všetko sa melie rýchlo. Dievča roka 2010 ma schmatne a strčí do taxíka, v ktorom sedia ešte dve čierne hlavy v oblekoch. Nasleduje aklimatizačný šok.
Miláčik, prepáč,mám prácu, dnes sa ti nemôžem venovať. Moja domáca mi nepovolila pánsku návštevu, ale neni problém nájsť hostel. Tu máš mapu. V Barcelóne sa nemáš kde stratiť. Tam je metro!
Rýchly bozk, vystriedal rýchly kopanec na barcelónske námestie. Stojím ako ...Okolo vysoké domy s malými oknami, prima klíma a tajomné snedé ženy, ktoré sa tajomne usmievajú. Usmievam sa na ne a očami blúdim po zákutiach krásneho námestia, kde by som sa mohol realizovať. Chvála barcelónskej zelene!
Do riti! Ošťal som si mapu!
Volám kamarátovi, ktorý hneď pochopil, že niečo asi nehrá. Je to chlap na mieste. Vysvetloval a vysvetloval.Pozriem do mapy. Stále hľadám hostel. Kamarát musel vyslať španielsku spojku, ktorá mi pomáha zabookovať hostel. Som im obom nesmierne vďačný.
Moje telo dopadne na posteľ. Zavriem oči a .... Z vedľajšej izby polhviezdičkovej ubytovne sa ozve hip hop. Moje telo vstane a zaklope na vedľajšie dvere, ktoré sa okamžite otvoria.
Čo to tu tak povedome smrdí?
Nazriem dnu, v dyme len poťažko rozoznám dve silutety. Jasný obrys ruky mi podáva cigaretu. Zapadnem do dymu.
2 deň
Odchádzam z polhviezdičkovej ubytovne. V mobile mi bliká smska.
Mrzí ma ten včerajšok. Dnes ešte robím, ale ozvem sa ti. Užívaj siestu... zatiaľJ
Aspoňže ti to zaplo dievča. Zdvihnem batoh odhodlaný čeliť dlhému zoznamu pamiatok.
Flákam sa po Barcelóne, fajčím, pijem kávu, otváram turistického sprievodcu.
Zazvoní mi mobil.
Sevas kamoš, ako sa máš? Bookli sme ti druhý hostel. Našiel si ho?
Hmm, asi som si vymazal tvoju správu.
Tažkú noc, čo? Počujem rehot v pozadí.
Hmm, pošli ešte raz.
Dobre. Tak si to uži.
Dík. Zapípa mi mobil. Nasleduje šialená jazda chaotického taxikára po Barcelóne.
Mobil ani raz nezapípal.Recepčný, ktorý pri akomkoľvek očnom kontakte odkrýva svoj chrup sa ozve:
Ako sa máš?
Nemôžem uveriť vlastným ušiam.
Ty si slovák?
Non comprendo! Pokrúti hlavou a strká mi mapu. Ešte jedna mapa a celý sa vyhádžem.
Poznáš nejakého slováka?No. Gracia.
Non comprendo! Smeje sa ďalej a ukazuje mi schody, ktoré vedú na strechu.
Ten ora. Party! Va benne!
Vygeneroval som pozvanie na party. Zdvorilo krútim hlavou a rukami-nohami naznačujem,že už mám rande.
Ten ora. Femme fatale!
Comprendo! Síííí.
Ten ora a mobil nepípa. Vychutnávam si zmrzlinu, šum mora a pláž. Je mi kurevsky zima, ale držím sa v centre odhodlaný zotrvať ešte hodinu.
Nechal som ti dva odkazy. Si na ťahu baby..
Biologické potreby ma donútia k návratu do hotela. Je krátko pred polnocou. Zubatý recepčný ukazuje na strechu. Celý hotel sa otriasa. Zamiešam si coctail a zaradím sa medzi domácich. Po troch mochitách prechádzam do plynulej španielčiny. O štvrtej ráno vypínam mobil. Na displeji bliká potvrdenie od leteckej spoločnosti o prebookovaní letenky.
3 deň
Drevené rolety milosrdne zadržiavajú slnečné lúče. Som nakomplet resetnutý.
Intenzívne vnímam milostnú serenádu s falošným podmazom.
Zmizni! zamrmlem.
Odvlečiem sa do kúpeľne. Sedím a premýšľam.
Mám 5 neprijatých hovorov od dievčaťa roka 2010.
Po krátkom telefonáte sme sa dohodli na poobednom meetingu na pláži.
Dávam ti poslednú šancu dievča.
Posilnený tromi Tequilami a dávkou nikotínu kráčam na miesto stretnutia.
More šumí. Vo mne to vrie. Upokojujem sa rozbíjaním mušiel.
Dievča roka dobehne zadýchané a strapaté. Letmo ma pobozká.
Obdržím priateľské pošúchanie ramena a výhovorku, ktorú by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi.
Prepáč miláčik, mňa to taaaaak mrzí. Som strašná viem, ale včera som to nezvládla.
Mám toho tak veľa. Potrebovala som vypnúť. Opila som sa ako krava. Už som ti nechcela volať.
Dovolím jej odtiahnuť ma z pláže.
Ja ti to vynahradím. Dnes večer mám voľno. Mohli by sme zájsť na pizzu.
Zapadneme do najbližšieho podniku, kde sa snažím o očný a dotykový kontakt.
Ešte aj čašníčka zareagovala a usmiala sa na mňa. Dievča roka veselo prežúva pizzu a čosi rozpráva. Prehĺtam kúsky pizze. Nejako sa mi nechcú pustiť dolu krkom.
Odvedziem sa taxíkom do môjho hotela.
Túto noc som si nerezervoval, myslel som, že zostaneme u teba.
Milo sa na mňa usmeje.
Pohoda. Prebookujeme. Dokedy zostávaš?
Ešte zajtra.
Len do soboty? Prekvapene sa otočí. Myslela som, že si mal v pláne zostať dlhšie.
Spoločne zarezervujeme ešte dve noci. Spoločne vojdeme do mojej izby.
Dvere na kúpeľni sa zatvoria, dievča roku 2010 zmizne v hluku sprchy.
Vojdem na balkón a zapálim si cigaretu. Potom vyžujem balíček Orbitiek.
Nebude ti vadiť, že spím vedľa? Prezieravo sa uisťujem.
Pohoda. Som zvyknutá. Zhasni, prosím ťa. Som uťahaná.
Nadšene vypnem svetlo a napäto sledujem polohu jej tela.
Poloha odmietavá. Zmením taktiku. Poloha odmietavá. Rozmýšľam nad ďalšou stratégiou. Skúša drobné ťahy. Poloha odmietavá. Akási nevidomá sila mi bráni sa ďalej realizovať. Akoby bolo vo vzduchu magnetické pole. Cítim viečka ako z olova. Moje telo sa uloží do polohy odmietavej.
4deň
Ráno si dáme spoločné raňajky. Dievča roka rozpráva a rozpráva. Ja sa usmievam.
Ukazuje mi Barcelónu a obchody, kde kupujem hovadsky drahé suveníry a chlast.
Vodí ma po námestí, kupuje mi zmrzlinu a kávu.
Nesnažím sa usmievať, ale som milý.
Dievča roka mi objedná taxík, do ktorého nastúpim sám. Bozky, objatia, frázy na rozlúčku, zamávanie. Všetko prebieha hladko.
Na letisku som si kúpil novú šiltovku a dostal extra ľahké Kamelky gratis. Také doma nemáme. To si vychutnám.
V príletovej hale Bratislavy Ružinov ma čaká kamarát. Vykúpim sa Kamelkami pred jeho otázkami.
5deň
Prudko strhnem fotku dievčaťa roku 2010 z nástenky a opatrne naň prišpendlím Ľudovíta Štúra. V duchu si zopakujem štúrovské predsavzatie. Beriem do rúk gitaru.
Od našej tvorivej práce nás nesmú odpútavať nástrahy obyčajného života!
