Svetielko uprostred tmy, pretože verím, že každé dieťa bolo zoslané na tento svet s poslaním, aby nám niečo dalo a už len tie samotné okamihy, ktoré môžeme spolu stráviť - aj keď je to občas výzva, sú na nezaplatenie a nad všetky prefiltrované zážitky z Instagramu.
Od tohto momentu som to cítila tak, že sa mi narodila moja vytúžená dcérka, nie moja, ale predsa a ja som jej druhou maminou, tak ako ňou pre mňa vždy bola moja teta. V zasnežený zimný deň môjho príchodu na tento svet, kedy moju mamu brali do pôrodnice v tanku, pretože sanitky si nevedeli preraziť cestu cez zaviate cesty ma prišla pozrieť na novorodenecké a v tento samý deň si pri nešťastnom páde na štúrovských chodníkoch "extrémneho krasokorčuľovania" zlomila chrbticu tak nešťastne, že pol roka strávila zagypsovaná na nemocničnom lôžku jedného tatranského sanatória. Avšak ona spomína na tento deň ako na jeden z najkrajších v jej živote, pretože sa jej sestre narodilo prvé dieťa.
Závidím svojej sestre každú chvíľu, ktorú strávia spoločne - teraz, keď nie som doma. Chvíle, kedy malú uspáva a drží ju za ruku, kedy cíti, ako jej splašene tlčie srdiečko keď sa raduje a okamihy, kedy sa na ňu zo široka usmieva a objíma ju. Ak by som bola skutočne mamou, tak by som pohorela, pretože nie som dosť silná a priebojná, aby som jej dokázala raziť cestu a pomáhať v tom, aby prekonala to večné ticho, ktoré ju od narodenia oblklopuje, ale verím, že raz ňou budem. Dostatočne silnou a uvedomelou druhou maminou, ktorá jej dokáže dať to, čo potrebuje: neskutočne veľa lásky, elánu a sily, aby jej bola na pomoci a rozvíjala ju smerom k samostatnosti skutkami, svojím bytím až do poslednej bunky v tele, nie len slovami a v ten deň D, kedy konečne prehovorí a vysloví moje meno... roztavím sa úplne a dožijem chvíle, ktorá sa nedá ničím vyvážiť a iba si pozvdychnem, že pre toto sa oplatilo prežiť.
Viem, že je to sebecká túžba, ktorá už v zárodku zväzuje nespútanú a nezištnú lásku, ale ja mám od nesebeckosti ďaleko, tak si potajme prajem, aby ma ľúbila aspoň z polovice tak, ako ja ľúbim svoju druhú mamu, pretože pre mňa bude navždy mojou prvorodenou. V priebehu roka striedam mesiace, v ktoré trávime každý deň spolu s tými, počas ktorých sme od seba a je to len o ukradnutých chvíľach na skype a ťapuškách a hruškách cez mikrofón.. už sa neviem dočkať Tvojho objatia, ale dovtedy sa pred spaním natieram detským telovým mliekom, ktorého vôňa mi Ťa pripomína a noci, v ktoré sme spoločne zaspávali a ja cítila stisk spotených detských dlaní..
