Na blogu jednej americkej dievčiny som videla video o najčastejších výsledkoch vyhľadávania slova „trans“ v rôznych spojeniach a otázky, ktoré ľudí najviac zaujímajú.
Otázky boli rôzne, mne však skôr napadli situácie zo svojho života, ako napríklad:
Aké je randenie po tranzícii? Veľmi náročné.
Som buď objekt alebo automaticky vadná. Je to omnoho, omnoho náročnejšie než pre ľudí, ktorí si týmto neprešli a nevedia, čo všetko máme za sebou. Zbožňujem otázku: Aké je Tvoje skutočné meno? hoci som sa už niekoľkokrát predstavila a legitimovala. Moje meno je moje skutočné meno, ktorým sa identifikujem a mám ho zapísané vo svojich dokladoch. Ďaľšou čerečničkou na torte je otázka: Kedy si sa rozhodla, že sa dáš preoperovať? Hm.. toto nie je o rozhodnutí, skôr o tom, že je tu voľba byť sama sebou alebo žiť život v strachu, ale v súlade s očakávaním okolia.
Za seba môžem zmieniť iba dilemy, ktoré v sebe počas spoznávania zvádzam, keď sa mužovi páčim a on ma zaujal tiež. Ako napríklad: Kde sa stretnúť, aby to bolo bezpečné? Pretože na transženách je páchané neskutočné násilie. Hlavne na černošských, ale belošky tiež nevynímajúc. 20. november je svetovým dňom pamiatky na zavraždených transľudí, ktorí kvôli svojej podstate prišli o život - poväčšine brutálnym spôsobom. Zakaždým mám v hlave aj toto.
Následne myšlienkové pochody ako: Kedy mu to povedať? Príde na to sám na prvom stretnutí? ak nie, tak ako mu to len sformulovať alebo akým spôsobom mu zdeliť správu takéhoto osobného charakteru bez toho, aby som nebola automaticky zaškatuľkovaná, ak ten dotyčný o mojej ceste nič nevie? Ak so mnou randí heterosexuálny muž, stane sa z neho gay? Odpoveďou je: Nie, nestane.
Viem si predstaviť, aký strach zo straty svojej mužnosti musí mať chlap, ktorý randí s dievčaťom s minulosťou, čo mu môže prechádzať hlavou, ako ho príjmu kamoši, či rodinní príslušníci, ale pýtam sa: Nebolo niečo podobné v 19. storočí, kedy sa nápodobne vzhliadalo na ľudí, čo spojili svoj život s niekým z inej rasy, než belošskej? Ja sa identifikujem ako heterosexuálna žena, ktorú priťahujú muži. Hoci aj homosexuálni, ale tí by si so mnou počali asi čo? Maximálne tak rozkokošené rozhovory o chlapoch. Som žena, nie chlap, takže ak so mnou randí heterosexuálny muž, ani po vzťahu so mnou z neho nebude gay, jedine, ak by sa tak sám neidentifikoval.
Na začiatku tranzície chceme čo najlepšie a najrýchlejšie zapadnúť, v prípade dievčat medzi ženy, u chlapcov medzi chalanov, avšak často je tento proces ako krst ohňom. Zrazu sú tu isté vzorce správania, pravidlá, ktorými sa riadia ženy, čo je spoločensky akceptovateľné a čo nie. Túžime zapadnúť aj vzhľadom, takže okrem obliekania a make-upu podstupujeme rôzne operácie. Tie väčšinou nie sú zadarmo, naopak sú sakra drahé. Platíme za ne bolesťou, krvou, neschopenkami z práce a v neposlednom rade peniazmi. Platíme za ne aj zdravím. Mnohí z nás strácajú svoje rodiny a aj svoje deti.
Po väčšine zákrokov nám z preventívnych dôvodov automaticky nasadia antibiotiká, avšak ak máme napríklad takúto kúru šesťkrát za dva, tri roky s našou imunitou to spraví divy. Pri najmenšej viróze ochorieme a nezaberajú ani lieky, tak sa len týždne boríme s obyčajným prechladnutím. Preto sa pýtam, prečo musíme byť neustále diskriminované a vypočúvané napr. o stave svojich pohlavných orgánov? Za svoju existenciu sme už zaplatili. Každý inak, ale u každého to bolo vyzbierané vo forme inej dane a čo sa sexu týka: Prečo vlastne?
Rozhodne si nemyslím, že by niekto, kto si prešiel alebo len prechádza zmenou pohlavia zatajil informáciu o svojom orgáne pred tým, ako by s tým druhým vliezol do postele, ale takéto otázky v prvých minútach spoznávania sú absolútne nemiestne. Ako by sa páčilo mužskej časti populácie, keby sme sa ich z ničoho nič spýtali na veľkosť ich prirodzenia? Hoci, takéto informácie k nám počas spoznávania občas prídu aj bez vyzvania. Otázka diskriminácie a ochrany ľudí s minulosťou je na Slovensku ešte stále v plienkach. To už ani nespomínam zabezpečenie adekvátnej liečby alebo zaistenia základných potrieb, ako je možnosť dilatovať v tak vyhranenej situácii, akou je pobyt vo väzení.
(Dilatovanie – zabezpečenie funkčnosti a zdravia vagíny pomocou dilatátora. U dievčat s minulosťou je absolútne nevyhnutné, inak pohlavný orgán skolabuje).
Našťastie sa aj na Slovensku nájdu lastovičky, ktoré sa svedomito snažia odtabuizovať svet, ktorý sa skrýva za slovíčkom trans a dokážu sa kultivovane a so vztýčenou hlavou prezentovať na skvelých podujatiach, ako séria konferencií TEDx.
Nočná mora spoznávania: Tinder.
Sexuálne narážky, fetiš, šok, vysvetľovanie, proste nadlho. Avšak pomaličky svitá aj na lepšie časy po aktualizácii, ktorú v roku 2017 na svojej appke zaviedol Tinder, s možnosťou pridania aj rodu transžena a transmuž, spolu s krátkou vysvetlivkou k pohlaviam. Je to skvelé, že týmto je uznaná naša existencia v širšom kontexte a počas spoznávania sa vyhneme nepríjemným situáciám. Táto aktualizácia by teoreticky mala uľahčiť spoznávanie a randenie pre transgender ľudí, ale po pravde som v tomto skeptická. Mám pochybnosti, či týmto spôsobom nebude väčšia odozva skôr od ľudí, ktorí si transkomunitu sexualizujú a robia z nej istú formu fetišu a nakoľko to pomôže k prepojeniu s takým bežným chalanom z Tindra. Sama sa k tomu neviem vyjadriť, keďže som si na svojom účte nič nemenila, neidentifikujem sa slovom „trans“ žena, pretože z toho slova ma okamžite zaleje studený pot.
Asi toľko k mojim pocitom z 20. novembra počas Pamiatky obetí transfóbie .)
