Odkiaľ by sa potom nabrali nové podnety, vnemy a náhľad na veci z iného uhla? Často sa vraví, že ak sa jedná o skutočne blízkych, dlhoročných priateľov tak sú si navzájom tak podobní, až sú takmer identickí. Ja si to nemyslím. Skôr je to spolunažívanie dvoch ľudí, dvoch duší podobne ako pri koraloch, kedy sa riasa ku koralu pridruží a z tohto vzájomného spojenia prosperujú oba organizmy súčasne.
Skutočné priateľstvo je obohatenie, takmer luxus a vzácny dar, možnosť mať pri sebe človeka, s ktorými si rozumieme, aj keď sa stále v tom samom nezhodneme. Niekto, komu veríme a robíme si s ním navzájom menšie, väčšie láskavosti, nie z vypočítavosti, ale aby sme toho druhého jednoducho potešili, v niečom mu pomohli, ale hlavne úsmev, pocit šťastia a radosti mu svojím správaním do života priniesli.
Človek s ktorým zdieľame svoje záujmy a odkrývame skryté sny, teplé rameno a ruka do bitky, čo sú pri nás vždy. Skutočný, pravý priateľ je aj kritický, ak je treba a nie z dôvodu poučovania, ale z úprimnosti. Z presvedčenia, že nedokáže klamať tomu druhému, hoci mu to v danej chvíli nemusí byť stále po vôli. Priateľ je ako teplý slnečný deň uprostred upršaného anglického leta a jeho prítomnosť v našich životoch je ako tichá chvíľa, kým spí naše malé dieťa. Niekedy je to len okamih. Vieme, že tu nebude navždy, jedná sa len o vopred neznáme ohraničené obdobie. Možno vydrží roky, možno desaťročia, vo veľmi zriedkavých prípadoch aj ako doprovod počas našich posledných pozemských dní.
Ľudia sa menia. Duša, názory a osobnosť vyvíjajú a je preto prirodzené, že niekde na polceste už to staré pomaly míňajú, až sa stane relikviou a bledou spomienkou, že je to podobne ako cesta ranným vlakom z južného Slovenska až ďaleko na sever, do čiernych nemeckých lesov. Niekto s nami pocestuje hodinu, iný polku cesty no len veľmi málo ľudí zostane s nami v kupé sedieť až do konca našej cesty. Priateľstvo je ako filter na fotkách, ktorý po aplikovaní spraví aj šerednosť života hneď krajším, je to čas, limitovaný zdroj z ktorého si vedome darujeme navzájom hoci by sme ho mohli použiť na čokoľvek iné. Priateľstvo je vôľa a čas a ja pri tomto slove pociťujem nekonečnú vďaku a okamžitú záplavu štipľavých slzičiek v očiach za to, že mám také obrovské šťastie byť obklopená ľuďmi, ktorí mi dávajú zo svojho času, vôle a tým aj kúsky zo svojej duše.
