Jún, mesiac už tradične venovaným ochrane a rovnoprávnosti LGBTQ menšín sa už pomaly blíži ku koncu a ja som sa tejto, aj mne sa týkajúcej téme doposiaľ nevenovala. Do pamäte sa mi však vryl pakistantský dokument o miestnych životných podmienkach žien, ktoré si podobne ako ja, museli prejsť alebo prechádzajú zmenou pohlavia a úprimne poviem, že som mala sakra šťastie, že som sa narodila na juhu Slovenska.
Aká je životná realita transžien v hlboko konzervatívnom Pakistane? Menší náhľad do smutnej reality v tomto surovo realistickom dokumente. Tento film je doteraz dostupný žiaľ len v anglickom jazyku.
V moslimskom Pakistane sa pohlavný styk s transgender osobou trestá doživotným pobytom vo väzení. Pri sledovaní tohto dokumentu mi nekontrolovateľne tečú slzy a moje problémy sa zdajú byť malichernými v porovnaní s ťažko skúšanými osudmi týchto žien, z ktorých väčšina už hneď na prvý pohľad nemá prístup k poriadnej lekárskej starostlivosti a hormonálnej liečbe. Taktiež nepodstúpili dôležité operácie a svoj život prežívajú v otroctve.
Keby nestačila realita, v ktorej denne žijú ako mrciny vytesnené na pokraji spoločnosti, čo im nedá žiadnu prácu a skrz toho sú odkázané na prostitúciu, tieto ženy nemajú žiadnu slobodnú vôlu. Žijú v rodinách pod „ochranou“ svojej guru, ktorá ich kúpila a ktorú musia bez slova poslúchať, odvádzáť jej značnú časť svojich príjmov. V prípade, že odmietnu alebo prejdú k inej guru, čaká ich trest a mastná pokuta, v najhoršom úplné vylúčenie z komunity.
Tieto ženy majú absolútne bezútešný život a žiadnu slobodu. Nie sú slobodné ani vo väčšinovej spoločnosti, no ani medzi sebou. Kvôli podmienkam, v ktorých žijú si závidia každú rupiu navyše a neštítili by sa prerezať jedna druhej hrdlo, lebo aby mali viac a reálnejšiu vidinu slobodného života.
Jedna zo žien opisuje, ako ju počas nočnej prostitúcie znásilnili naraz štyria muži a následne jej vážne poranili chrbticu. Čo je ešte horšie, nemohla sa ani obrátiť na políciu. Vždy som sa bála, že raz skončím vyhostená zo svojej rodiny, vyhodená niekde na ulici ako posledná prostitútka, ako žena bez budúcnosti, ktorá je odkázaná na svinstvá chlapov, čo platia za chvíľkové vlastníctvo jej tela. Naše telá sú naším výlučným majetkom a nik by nemal byť nútený vykonávať najstaršie remeslo len preto, aby prežil. To už si radšej spáliť kožu.
V roku 2009 Pakistan podobne ako tomu bolo v Nepále, uznal tretie pohlavie a prisľúbil vydávanie nových dokladov pre státisíce ľudí z transkomunity, avšak nestalo sa tak. Situáciu zhoršuje aj tvrdý a zastaralý konzervatizmus islamu v tejto krajine.
Všeobecne, veriaci fanatici strpčujú a ničia život ľuďom z LGBT komunity, avšak ak by sa skutočne držali toho, čo v základoch hlásia jednotlivé vierovyznania od budhizmu po islam a to lásku k blížnemu, náš život by bol hneď o niečo ľahší.
Po pravde mám strach z ciest do moslimských krajín a pritom sú tam miesta a kultúra ako vystrihnuté z rozprávok Tisíc a jednej noci a fešného Aladina. Pri každej letenke do už aj na Slovensku otrepaného Dubaja si spomeniem na incident kanadskej modelky Gigi Gorgeous, ktorú počas prestupu na dubajskom letisku okamžite zadržali a obvinili z toho, že ako muž niekomu ukradla ženskú identitu. Takto zadržaná prežila v úzkych nemálo hodín nepohody a poníženia. Skôr by som umrela, než by som dokázala uniesť takéto poníženie.
Randenie a láska sú už beztak problematické, ale až do júna r. 2019 to bolo v Pakistane skutočne ťažké. V prípade, že sa muž zamiloval do dievčaťa s minulosťou, románik dlho nevydržal. Dohodnuté manželstvá sú každodennou praxou a ak už raz rodina vybrala nevestu pre svojho syna, znamenalo to posledný klinec do rakvy lásky dievčaťa a zamilovaného muža.
(slovo transgender sa mi bridí a používam ho len v prípade núdze, skôr som za pojem dievča s minulosťou)
Len v týchto dňoch prijali inak konzervatívni islamskí klerici zákon, podľa ktorého je manželstvo muža a transženy právoplatné aj podľa islamu. Kto vie, či za tým nie je večná rivalita so susednou Indiou?
V Indii už skôr prijali zákon o legimite manželského zväzku medzi mužom a dievčaťom s minulosťou aj v očiach hinduistického učenia, takže smelo do svadby v sárí a tanečkoch na rytmoch hudby z Punjabu. V otázkach náboženských prikázaní a podobne som laik, takže presné znenie nechám na pôvodný článok:
Ženy počas rozhovorov popisujú aj operácie vykonávané svojou guru. Podobné zákroky sú aj v nemocničom prostredí drsné – verte mi, nie to ešte amatérske operácie v domácich podmienkach. Deje sa tomu kvôli tomu, že lekári dlhodobo odmietali vykonávať zákroky na zmenu pohlavia, no často odmietnu aj ošetrenie žien po fyzických útokoch, ktoré utŕžia počas nútenej prostitúcie. Len si predstavte aká trauma a bolesť je prežiť takýto zákrok, nie to ešte zákrok prevedený laikom niekde doma. To rovno ísť na jatky.. len pri tej predstave mám husiu kožu. Prirovnala by som to k ženskej obriezke v Afrike.
Po tomto dokumente sa cítim skutočne šťastná a privilegovaná, že som sa narodila ako beloška, európanka, do lepšieho kútika tohto sveta, hoci región strednej Európy má ešte čo doháňať, no sú oveľa horšie miesta. Napríklad už zmieňovaný Pakistan a oblasť Blízkeho východu – vynímajúc Izrael, ktorý je v otázkach akceptácie LGBTQ menšín lídrom aj napriek tomu, že má svoje vlastné problémy, no o tom inokedy.
V Anglicku je to v pohode, na južnom Slovensku rôzne, som však skôr optimistická. Aj u nás doma sa stane, že ma slovne napadnú, ale nikdy nie priamo, skôr ohováranie a zatracovanie mojej existencie najbližšej rodine. Ľudská nátura je už raz taká.
Namiesto toho, aby sme pracovali na svojom rozvoji, zveľaďovali veci okolo a poskytovali podporu, zhadzujeme a ubližijeme iným. Robíme tak, lebo je to ľahšie. Veď makačka na sebe nevonia a vnútorní démoni sú niečo, čomu väčšina ľudí čeliť nedokáže, preto toľké odsudzovanie a násilie všade, kde sa to odlišnosťou len mihne. Zmarené nádeje, zničené životy kvôli niečomu, čo nik z nás vedome ovplyvniť nedokáže. Som si vedomá faktu, že som idealistka.
Našťastie, pomaličky svitá na krajšie časy aj v Pakistane, kde aj dievčatá s minulosťou začínajú mať možnosť dôstojnejšieho zamestnania. Už viac nie sú odkázané na žobranie, tancovanie alebo na prácu call girls so skrytým odkazom prostitúcie.
Ako vraví jedna spomedzi žien v dokumente:
„Všetci sme sa narodili rovnako, z lona matky a aj my máme rovnakú cenu, než hocikto iný. Nie sme vytesané z kameňa“.
