Blednúci hakenkreuz

Byť presvedčeným náckom, asi by som nebol nikdy viac sklamaný ako teraz. Neonacizmus na Slovensku prešiel rôznymi fázami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Z môjho skromného pohľadu mladého človeka, ktorý sa nevyhol niekoľkým konfrontáciám s ním, vidím tieto tri jednotlivé obdobia:

1/ Vzostup

80-90. roky. Rozvoj subkultúr ako istej formy odporu voči vtedajšiemu režimu vytvoril priestor aj pre skinheadov. Výraz skinhead používam zámerne, pretože naši skinheadi prebrali od tých skutočných len módu martensov, vyholených hláv a pod. Názory si už upravili podľa seba. Výraz ,,skín“ sa ale u nás zachoval na celkom dlhú dobu, všeobecne však označoval obyčajného nácka. Pravých skinheadov bez rasistických sklonov bolo na Slovensku žalostne málo. Na archívnych záberoch z festivalu v moravskom Bzenci v roku 1991 (na ktorom hral aj Krátky proces) je už rozkol medzi skinheadmi a náckami v terminálnom štádiu. Zaujímavé, že sa to týkalo prevažne slovenskej časti návštevníkov. Potvrdzuje to aj komentár jedného z vystupujúcich po Rogelovom koncerte: ,,Nevím, těm Slovákům jsem nějak nerozumněl. Nevím, proč na ně lidi hajlovali.“ Potom to už u nás išlo rýchlo. Konflikty s políciou, s menšinami, s každým kto na nich krivo pozrel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2/ Ústup

Po vražde Tupého v roku 2005 vznikli okolo prípadu podozrenia, že úmrtie mladého študenta mali na svedomí práve neonacisti. Prípad síce ani teraz, po jedenástich rokoch, nie je vyriešený ale reakcia spoločnosti sa dá považovať za dovtedy najsilnejší prejav odporu voči neonacizmu na Slovensku. Politici, umelci, akademická obec, mimovládky, médiá ale i obyčajní ľudia sa zrazu zjednotili ako nikdy predtým proti niečomu, čo sa kedysi zahrabávalo pod koberec ako výkyvy búrlivejšej puberty, no zrazu to malo na rukách reálnu krv. Kroky podniknuté vtedajším ministrom vnútra Vladimírom Palkom boli až prekvapujúco tvrdé. Nie vždy boli síce namierené správnym smerom ale v konečnom dôsledku mali obrovský vplyv na ústup náckov z ulíc. Razie kukláčov na koncertoch, v podnikoch a iné formy lovu priniesli výsledky. Faškom stiahlo kloaky a zaliezli do dier na relatívne dlhú dobu. Zrazu žiadne bitky v nočákoch, žiadne striehnutie na metlákov a pankáčov po koncertoch v Randali, žiadne slopanie v parkoch a následné výtržnosti. Húsenica sa jednoducho zakuklila. Aby sa raz vrátila v novom šate...

SkryťVypnúť reklamu

3/ Reset

..., respektíve v staronovom šate. Keď som prvýkrát videl na fotke členov slovenskej pospolitosti, musel som pre istotu skontrolovať kalendár, či sa neblíži Halloween. Neblížil, tak som si pomyslel, že ide o nejaký ten historický event a na ďalších fotkách som hľadal partizánov s atrapami dobových samopalov alebo aspoň Labudu prezlečeného za kňaza. Nič. Tí chlapci to mysleli vážne. Normálne poprosili mamu aby im vyžehlila tú čiernu košeľu, v baumaxe si kúpili fakľu a vyšli do sveta. Našťastie prekročili isté hranice (nanešťastie nie územné) a fakľu im zhasli ako v ostrovnej reality show. Netrvalo však dlho a tak ako si rieka vždy nájde cestu, tak si aj odtok zo žumpy pomaličky odtiekol do svojho vysnívaného cieľa. Stačilo na to pár rád stajlistu (zelená vraj pôsobí upokojujúco), kurz personal brandingu (stačil základný) a niekoľko exkurzií po kultúrnych domoch (len v naozaj frustrovaných lokalitách).

SkryťVypnúť reklamu

4/...?

Mňa by len zaujímalo aká fáza prebieha teraz. Faschos v parlamente mi totiž teraz trochu pripomínajú poslednú scénu z filmu ,,Hľadá sa Nemo“. Skupine rýb (nasratých na systém) sa po dlhodobom snažení podarilo oslobodiť z akvária. V otvorenom mori však po krátkej oslave zisťujú, že sú stále v mikroténových vreckách - ,,Teraz čo?“(Bloat-nafukovacia ryba).

Určite neboli až tak naivní, aby si mysleli, že s nimi niektorá z už existujúcich strán bude spolupracovať. Všeobecnú izoláciu však podporujú aj sami, a to takmer absolútnou pasivitou. Keby nemuseli reagovať na vlastné primitívne prešľapy (dejeprepisné statusy, podozrenie z pokusu o ozbrojený prepad parlamentného bufetu, klubovne na štýl Elektry atď.) ostali by im len stereotypné žvásty z predvolebného obdobia, ktoré veselo zdieľajú ich slepé ovce. Žiadne návrhy zákonov, konštruktívne pripomienky do diskusie, žiadna priama politická aktivita. Do sveta vypustia len to čo sami chcú, ako chcú a kedy chcú. Megafón a námestie. Vyhýbajú sa priamej konfrontácii s médiami a keď sa už náhodou objavia v nejakom zábere, priblblo sa usmievajú, akože sú nad vecou, akože všetko je súčasť plánu, akože počkajte a uvidíte. A kedy? A načo máme vlastne čakať? Takto si tí ,,frustrovaní“ predstavovali satisfakciu?

SkryťVypnúť reklamu

Vývoj neonacizmu sa zastavil vo fáze ,,Úbohosť“. Teší ma, že s veľkou pravdepodobnosťou bude táto fáza tou poslednou.

Patrik Sopóci

Patrik Sopóci

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent žurnalistiky a masmediálnej komunikácie, barman v Cafe Axioma, fotograf, hráč ultimate frisbee, milovník filmov a piva. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu