Dnes sa pár dní po voľbách stretávame s veľkou vlnou hrdosti a pocitom ľudí, že ich miera politickej angažovanosti je na úrovni antických Atén. Pozeráme sa na politiku ako na niečo, čo sme v sobotu vytvorili a nikoho nenecháme, aby sa nám navážal do osobností, ktoré by sme pred voľbami suverénne nazvali "menším zlom". Treba si však uvedomiť, že voľby nie sú vrchol demokracie a už vôbec nie vrchol politiky, ale je to štart závodu NASCAR, ktorý po krátkom čase stratí záujem pozorovateľov a záujem opäť stúpne, len ak sa náhodou stane nehoda.
Politika je však niečo, čo nie je priamo viazané len na dnešný výsledok volieb alebo budúcu vládnu garnitúru. Politika je okrem iného viazaná priamo na politickú kultúru, ktorá nie je schopná náhleho osvietenia a smerovania k perfekcionizmu. Politika je niečo čo je úzko zviazané s občanmi a ich súkromným životom.
Aristoteles charakterizuje človeka ako zoon politikon. Prirodzenosť človeka je od iných tvorov veľmi odlišná. Čo nie sme schopní dohnať po fyziologickej stránke, tak doháňame po kognitívnej. Rozum je najväčším darom človeka a vytvoril mu predpoklad pre to, aby mohol byť politický na rozdiel od iných tvorov. Pod politickým správaním rozumieme najmä schopnosť vytvárať zložité spoločnosti, kde sú jedinci schopní dorozumievať sa, posúvať si poznatky medzi sebou, ale aj medzi celými generáciami a vďaka týmto schopnostiam si postupne dokážu formovať svoju unikátnu kultúru.
Dnes chápeme politiku ako niečo, do čoho nie je možné vidieť a spočíva v predaní svojich práv arbitrom, ktorí sú vyberaní na základe volieb, ktoré môžu, ale aj nemusia byť slobodné. Po týchto voľbách prichádzajú roky každodenného stereotypu, ktoré by asi máloktorý človek nazval politickou činnosťou.
Na vykonávanie politickej činnosti je potrebná skutočná participácia, ktorú je možné dosiahnuť len sledovaním aktuálneho diania a hľadaním dôležitých problémov. Prenechať politiku politikom je niečo podobné ako prenechať výchovu detí samotným deťom. Pokiaľ sa skutočne budeme venovať politike ako svojim deťom, tak zistíme, kedy je treba chváliť, trestať alebo len zvýšiť pozornosť a sledovať či je všetko v poriadku.
Moderný zoon politikon si neuvedomuje čo všetko formuje spoločnosť, v ktorej žijeme. Morálku vníma ako niečo transcendentné a neužitočné. Chce viesť spokojný život a nerozmýšľa, ako vplýva na druhých ľudí. Radšej pracuje v dobre zaplatenej práci, ktorú mu vybavil strýko a nehľadá uplatnenie, ktoré by ho napĺňalo. Prácu vníma ako povinnosť, ktorá nikomu nič nedáva a profituje na nej len on sám. Nad plodmi jeho práce ani radšej nerozmýšľa. Svoje výkony zlepšuje, len ak má ohrozené svoje stabilné a pokojné miesto v spoločnosti. Má veľa príležitostí na svoju skutočnú realizáciu, ale realizuje len to, čo je vhodné pre jeho "životný plán". Politiku vníma ako zlo a na boj s týmto zlom využíva najmenej efektívny nástroj a to apatiu. Práca s takýmto nástrojom ho však unavuje a po čase začína byť frustrovaný. Frustráciu rieši hnevom a berie tie najefektívnejšie vyzerajúce zbrane, ktoré však vedú k väčšej škode ako úžitku.
Môj kritický pohľad na moderného človeka sa môže zdať prehnaný, ale pri úprimnej reflexii musíme objaviť aspoň niekoľko bodov, ktoré nás odzrkadľujú. Pokiaľ nie, tak som len rád a žijem v krásnej utopickej spoločnosti.
Pokiaľ chceme pokojný život pre nás a naše potomstvo mali by sme začať používať svoju kognitívnu stránku ľudskej prirodzenosti a animálnosť prenechať tvorom, ktorí do vienka nedostali schopnosti, ktoré máme len my. Snažme sa pracovať na svojej skutočne jedinečnej osobnosti, kultúre, umení, humore, altruizme a rozume.
Pokiaľ chceme zmeniť svet začínajme tam kde to skutočne dokážeme, ale počítajme s tým, že to bude trvať dlho.
P.S. Zmeniť dokážeme len seba a bude to trvať celý život.
