Rúca sa mi svet,
čo som teraz našiel,
už je preč.
Prišiel som len pred chvíľou,
no všetko sa mení.
Všetko zdalo sa byť nádejou
utajenou, nenájdenou.
Našiel som ju.
Si ňou TY!
Dievča, ktoré milujem.
Vdýchla si do prázdnych dní,
dní v novom, nepoznanom,
vdýchla si radosť, chuť žiť,
ktorú som v starom, prepoznanom,
pomaly strácal.
Stratím ju opäť,
lebo mám stratiť Teba.
Skúšal som, no zmeniť sa to nedá.
Chcem ťa mať pri sebe,
je mi smutno ako na pohrebe.
Na pohrebe sŕdc,
ktoré zistili, že k sebe patria.
Chcú nás zabiť, rozdeliť.
Ja nás nedám!
Budem nás brániť!
Telom, dušou- vlastným životom.
Mám sa vrátiť?
Tvoju lásku stratiť?
Stojí mi to za to?
Nie.
Ja ťa nechcem stratiť,
radšej budem ako vandrák žiť,
pod mostom spať,
vodu s potoka piť.
Len, aby som bol pri tebe,
budem žiť o vode a o chlebe.
Veľmi dobre vedia, čo k tebe cítim,
vraj chcú moje šťastie,
ha-ha, asi sa mýlim,
teda oni sa mýlia,
lebo keď nás rozdelia...
Nechcem na to ani myslieť,
byť bez teba, vôbec ťa nevidieť?
Život svoj by som ukončil,
hoc by som im tým ublížil.
Ale veď oni chcú mne ublížiť,
to si však neuvedomujú.
Uvedomujú, a je to v ich moci,
aby to zmenili.
Zmeniť to však nechcú.
Urobiť ma smutným, nešťastným,
prázdnym. To chcú?
Neviem.
Opýtam sa ich?
Povedia:”Čo je ti viac?
My, či to dievča,
ktoré skoro vôbec nepoznáš?“
Vás mám rád,
ale ju milujem.
Je mojím anjelom.
Pamätáš?
Bavili sme sa vždy o rozchode.
O našom.
O tom, ktorý nemal nastať.
Mám však strach,
že sa blíži.
Obidvom nám však ublíži.
Nie my sme ho chceli.
To oni.
Oni dosiahli, čo chceli.
Odísť, kým tu ešte nie si?
Bez rozlúčky?
Nie.
Na to nemám cit.
Trápilo by ma to dokonca života.
Si dievča nového začiatku,
ktorý sa už končí.
Ani som si neužil.
A už aby som sa rozlúčil.
Našiel som si nových priateľov.
Nie veľa.
No našiel.
Chcel som zapadnúť,
a zapadol som.
No teraz padám,
padám,
ale neviem kam.
Je to hlboko,
od teba ďaleko.
Skočíš za mnou?
Bola by si so mnou,
ale veľa by si stratila.
To nechcem.
Na to ťa mám priveľmi rád.
Zostanem len kamarát?
Smutný príbeh.
Je mi do plaču.
Viem,
že keď sa budem s tebou lúčiť,
určite budem plakať.
Je ťažké neplakať,
keď sa musíš rozlúčiť s tým,
koho miluješ.
Bude to ťažké povedať zbohom.
Ale musíme byť silný.
Nové lásky si nájdeme,
a na tú starú,
ktorá bola novou,
po čase zabudneme.
Aspoň dúfam, že
na mňa zabudneš,
a že neskôr šťastná budeš.
Ja nebudem.
Šťastný bez teba?
Ako zem bez neba.
Nemožné,
nereálne,
neuskutočniteľné.
Pozerám do zrkadla,
či nemám v očiach slzy.
Nechcem, aby vedeli,
že ma ich rozhodnutie mrzí.
Mrzí je slabé slovo.
Mňa to bolí.
Srdce mi krváca.
Bolí ma,
lebo v hlave nič iné
nemám, len to,
že sa náš príbeh končí.
Mohol byť krásny.
Veď sme si už budúcnosť naplánovali.
Na niečo také sme vôbec nemysleli.
Veď to by bolo čudné.
Prísť a hneď odísť?
Už na sto percent viem,
že mi zostáva tu, v novom,
deň, možno týždeň.
No a ty tu nie si.
Nemám sa o koho oprieť.
Dusím v sebe to,
čo by som pri tebe mohol
zo srdca vydať.
Vyplakať sa pri tebe.
Povedať ti celý príbeh
o mojom živote.
O živote,
ktorý bol bez teba smutný,
a bez teba,
keď som ťa už spoznal
a zistil, že si tá jediná,
s ktorou chcem svoj život tráviť,
bez teba bude ešte smutnejší,
bude prázdny.
ako mám ukončiť,
tento rad mojich myšlienok?
Len toľko:
miloval som ťa
milujem
a budem milovať!!!
NAVŽDY
