Ty a ja...
Chceli sme to obaja.
Chceli sme to,
čo ľudia považujú za bláznovstvo.
Len blázni vraj myslia na to,
že zomrieť by stálo zato...
My však nie sme blázni,
no aj tak myslíme na to...
Premýšľame, aké by bolo zomrieť na skúšku...
Dívať sa z hora na zem,
či vôbec niekto vyroní slzu,
či si niekto všimne, že sme preč...
Zomrieť na skúšku by bolo zaujímavé...
Zistiť, či pre niekoho niečo znamenáme,
zistiť, kto to ako zvláda,
či nás vôbec niekto hľadá...
No aj život je krásny,
vraj sa oplatí ho žiť...
To som čítal v jednej básni :
„So životom treba zápasiť !!!“
Jeden deň chceme zomrieť a už nikdy nežiť...
A na druhý chceme žiť a už nikdy nezomrieť...
Kto sa má v tom vyznať ???
Položme si otázku...
Naozaj chceme zomrieť ?
Ale buďme k sebe úprimní
A odpovedajme si s vážnou tvárou...
Neexistuje niekto, pre koho nám treba žiť ???
