Spolok dňa 13. 4. 2023 v Poslaneckej snemovni Parlamentu organizoval celodenný seminár „(Ne)spravodlivosť v českej justícii a jej excesy“.
Za prvej republiky sa hovorilo: Píše ako český žandár - (Rakúska škola). Takže, máme možnosť porovnávať. Senátori, poslanci, zástupcovia justície, Väzenskej služby ČR, Advokátskej komory, Ministerstva spravodlivosti, dlhodobo píšu, prednášajú, diskutujú- vecne k téme spravodlivosti.
Prof. JUDr. Pavel Šámal, Ph. D., sudca Ústavného súdu Českej republiky, predtým od roku 1993 sudca Najvyššieho súdu Českej republiky, v rokoch 2015 až 2020 jeho predseda.
“ Na základe empirických skúmaní možno dospieť k všeobecnejším záverom, že v krajinách, kde existuje sociálny zmier, pocit občianskej spolupatričnosti a zároveň lojality voči štátu, sa represívna trestná politika ako riešenie kriminality nepreferuje a uplatňujú sa vo väčšej miere alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, príkladom tu môže byť Nemecko.
Naopak v krajinách s autoritatívnejším politickým režimom, so slabým sociálnym štátom, sociálne frustrovanými vrstvami obyvateľstva, ktoré navyše svojej vláde a justícii príliš nedôverujú, používa trestná politika výrazne častejšie v reakcii na zločinnosť práve nepodmienečný trest odňatia slobody to platí nielen o Rusku. Práve na tom možno dobre demonštrovať závislosť úspešnej trestnej politiky nielen na opatreniach v trestnoprávnej oblasti, ale aj na politickom systéme, ekonomickom rozvoji, sociálnom zmieri a stabilite spoločnosti. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že tieto jednotlivé indikátory musia byť vyvážené, a preto nemožno napr. preceňovať ekonomický rozvoj na úkor prvkov sociálneho štátu a upevňovanie demokratického právneho štátu.”
https://www.ceska-justice.cz/2018/11/pavel-samal-jan-strya-trestni-pravo-trestni-politika/
Realitu v Česku môžeme tiež vidieť napr. vo filme -VÁCLAV
https://www.csfd.sk/film/230528-vaclav/prehlad/
ľudovo povedané: nech sedí, až sčerná : Filmový syn Milky Vašáryovej, by pravdepodobne mal problém s podmienečným prepustením. Vyprovokoval bitku tým, že otravoval spoluväzňa. Mama Vašáryová prosila spoluobčanov z obce, aby dali podpis na synovo podmienečné prepustenie. Podarilo sa jej získať 4 podpisy. Príbeh je z Česka, žiadosť podpísali dve Slovenky Zuzka Kronerová a Soňa Norisová. Keď zoberieme do úvahy ľudovo povedané : nech sedí, až sčerná, viac by ich mama Vašáryová , pravdepodobne nezískala ani na Slovensku. Strieľal na brata, bolo by to domáce násilie a možno aj 15 rokov natvrdo.
Podmienečné prepustenie v Česku.
Štatistiky uvádzajú koľkým návrhom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, bolo za daný rok vyhovené a kto ho podal. Uvedené informácie potvrdili, že drvivá väčšina návrhov na podmienečné prepustenie boli podané zo strany odsúdených, nie zo strany riaditeľa danej väznice. Podľa štatistiky spracovanej na rok 2022 predstavoval počet právoplatne schválených návrhov o podmienečnom prepustení celkom 2887.
https://www.epravo.cz/top/clanky/podminene-propusteni-z-pohledu-statistik-116759.html
O fešáckom krimináli- exministerka Mária Benešová
Na preplnenosť väzníc si posvietila (20.mája 2019), vtedy nová ministerka spravodlivosti Mária Benešová. Podľa nej je potrebné častejšie využívať inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Novela zákona, ktorá tento problém riešila nadobudla platnosť 1.10. 2020.
https://www.ceskatelevize.cz/porady/1126672097-otazky-vaclava-moravce/220411030500105/
V Česku takisto ako na Slovensku, majú štatistiku čo sa týka podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Závisí v ktorej väznici sa odsúdení nachádzajú, šance sa pohybujú od 14% do 60 % úspešných žiadostí. Predpokladám že na Slovensku štatistiku úspešnosti podaných žiadosti nemáme. Napriek tomu je čo porovnávať.
.... ....POROVNANIE: ČESKO SLOVENSKO
Možnosť podmienečného prepustenia po ⅓ po ⅔
Ak je žiadosť zamietnutá,opakovanie je možné o 6 mesiacov 12 mesiac.
Po polovici trestu je možné podať žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu v prípade prvotrestaných (Slovensko). Musí ju podať riaditeľ väznice.
V spomínanom článku epravo.cz, je uvedené, že drvivá väčšina návrhov na podmienečné prepustenie je podaná zo strany odsúdených, nie zo strany riaditeľa danej väznice. To je v Česku, predpokladám, že na Slovensku je to podobné . Šance na podmienečné prepustenie v prípade polovice trestu sú teda minimálne.
Čísla ktoré som uviedla neplatia v prípade závažných zločinov
V porovnaní treba brať do úvahy aj to kedy bude návrhu vyhovené. Do pozitívnej štatistiky - ” žiadosti bolo vyhovené” sa určite počíta aj ak sa dostane odsúdený na slobodu mesiac pred vypršaním trestu. Šance sa znižujú aj tým, že na Slovensku je možné znova podať žiadosť až o 12 mesiacov v prípade zamietnutia predchádzajúceho návrhu a nie ako v Česku po 6 mesiacoch.
Exministerka Mária Benešová pred podaním novely zákona, ktorá začala platiť po cca jeden a pol roku od jej nástupu do funkcie, hovorila o rovnakých pravidlách pre všetkých. Neviem či súčasnosti platia tieto rovnaké pravidlá v Česku. Čo platí na Slovensku nie je jasné, aj napriek široko medializovanému prípadu:
Dňa 13. 4. 2023 sa v Poslaneckej snemovni Parlamentu konal celodenný seminár „(Ne)spravodlivosť v českej justícii a jej excesy“, ktorý pod záštitou Ústavno-právneho výboru PSP ČR organizoval Spolek Šalamoun.
Účastníci seminára boli senátori, poslanci, zástupcovia justície, Väzenskej služby ČR, Advokátskej komory, Ministerstva spravodlivosti a ďalších. Seminár sa tešil aj veľkému záujmu ďalšej odbornej a širokej verejnosti.
https://www.spoleksalamoun.com/2023/04/15/seminar-nespravedlnost-v-ceske-justici-a-jeji-excesy/
Na Slovensku do politiky vstúpili koaličné strany s jasnou víziou spravodlivosti pre všetkých. Aká bola skutočnosť? Zákonodarcovia neustále bez prestávky, riešili poslancov , ktorí boli nespravodlivo stíhaní za vlády SMERU a poslancov a spriaznené osoby, ktorí boli nespravodlivo stíhaní za posledné obdobie. Poslanci koalície riešili opakovane § 363. Na ľudí z “ Hornej Dolnej “ nebol čas, občania tejto a ďalších obcí boli vždy odsúdení nezávislým súdom - spravodlivo. Nadkvalifikácia, drakonické tresty, v ich prípade neboli, inak by ich zákonodarcovia bezpochyby riešili. V Česku boli taktiež vyšetrovaní a niektorí odsúdení poslanci, ministri, dvaja predsedovi vlády. Napriek tomu si môžete pozrieť na videu z poslaneckej snemovne v Česku, zákonodarcom zostal čas aj na tých čo nie sú poslanci a nie sú politici, bývalí ministri a pod.
Rezort spravodlivosti - minister Viliam Karas, predstavil veľkú novelu Trestného zákona, na ktorej pracovali ľudia z polície, advokácie, prokuratúry aj justície. Dátum: 22. 03. 2023.
Hrubé trestanie bez toho, aby sa prevenčne pôsobilo, spôsobuje len recidívu, a to zvyšuje náklady krajiny.
Najpodstatnejšia zmena návrhu novely Trestného zákona bola zmena prístupu k mladistvým či prvotrestaným osobám. Cieľ je ten, aby sa štát k týmto osobám postavil tak, aby z nich negeneroval recidivistov, teda tých, ktorí sa budú vracať k trestnej činnosti, ale aby im umožnil zásadnú zmenu postoja a pochopenie toho, čo sa stalo,“ vysvetlil Karas s tým, že sa to budú snažiť dosiahnuť tým, že pristupujú k zefektívneniu vykonávania alternatívnych trestov.
Sú skutky, ktoré vieme zhojiť a napraviť, a to buď zreparovaním do pôvodného stavu alebo uhradením náhrady škody alebo inej ujmy. Ak dôjde teda k dohode páchateľa s poškodeným, zásadným spôsobom to môže ovplyvniť jeho postih a to, akým spôsobom sa k nemu bude štát správať. To samozrejme neznamená, že človek vyjde beztrestne,“ vysvetlil Karas.
Poslanci asi neverili expertom, myslím si že mali veriť. Latka bola nasadená vysoko.
Mali by na rozdiel odo mňa poznať členov komisie, ja som spoznala iba podpredsedu SAK Ondreja Laciaka, ktorý je na čele Výboru CCBE pre trestné právo rady advokátskych komôr Európy (CCBE). Je to najdôležitejšia európska organizácia združujúca advokátske komory.
Poslanci národnej rady mali vysvetliť nielen občanom ale aj expertom, prečo novelu trestného zákona neschválili. Novela zákona, ktorá riešila podmienečné prepustenie, jej schválenie trvalo v Česku cca 1,5 roka od nástupu do funkcie exministerky Márie Benešovej.
Ministerstvo spravodlivosti v novembri 2021 pripomenulo, že problémom väzenstva je najmä vysoký počet väzňov. S počtom 195 väznených osôb na 100-tisíc obyvateľov je Slovenská republika na druhej priečke s najvyšším počtom väznených osôb na 100-tisíc obyvateľov v rámci krajín Európskej únie.
Riešením tohto stavu je podľa koncepcie zmena v systéme podmienečného prepustenia.
Druhý najhorší výsledok v počte nepodmienečne odsúdených, medzi krajinami Európskej únie, je dôvodom na otázku pre dlhoročných poslancov. Máte spočítané koľko miliónov ročne. by štát ušetril, ak by znížil počty nepodmienečne odsúdených na priemer EU? Exministerke Márii Benešovej v Česku, poslanci schválili novelu, ktorá riešila tento problém trestného zákona za cca 1,5 roka po jej nástupe do funkcie. Koľko rokov chce ten istý problém riešiť Slovenská národná rada?
