zevraj je v bratislave kosa. to je nam luto... fakt... jaka smola... dnes sme v Pokhare konecne stravili kludny den plny oddychu a spolocneho `priatelstva`... dal som sa oholit miestnemu BARBERovi, ale ked na mna vytiahol obstaroznu britvu, nejaky kamen a este cosi, tak som si radsej vypytal holiaci strojcek na hlavu... chlapik ma tak nejak holil s tym strojcekom, dvakrat mu vypadol z ruk, potom to prebral iny chlapik, ten ma s tym zase nejak suchoril, holili ma na dvakrat - trvalo to pol hodinu... nakoniec mi celu tvar vyrajbovali nejakou velkou hubkou - podobnou sme umyvali na zakladke tabulu, pripadne ju vlhku prehadzovali cez celu triedu.../. potom ma vykartacovali, potom vytiahli nejaky kristal, ktory namocili vo vode a potreli mi s nim celu tvar a potom mi masiroval hlavu... vcelku vykon za 20Sk. ze ja pako som si nezobral nic na holenie...
cele to holictvo ficuring masazny salon bolo take pofiderne... najluxusnejsim pripravkom bola storocna voda po holeni gilette. dost sme sa zabavali.
sandra prinutila roba, abz sa dal ostrihat. ma teray na hlave nepalsky pank. vlastne som to zacal ja, lebo som sa chcel dat dohola, ale som to vcas stopol... robo to nestopol... co clovek neurobi z lasky...
potom sme sa zamotali medzi nepalsky dav - dnes sa tu konali zavody v paraglidingu. jeden chudak skoncil v miestnom jazere, to bola zabava...
potom sme nakupovali, nakupovali a nakupovali... teste sa, uz mame nakupene aj pre vas /teda pre niektorych, pardon.../
slubili sme fotky z treku, tak tu su. takto sme cestovali - `luxusny` bus do koca aj do voza. totalny traslak.
ako vzdy nas vsade najprv vitali miestne deturence. no neni su zlate? len tie sople keby im stale netrcali./tieto su len uplnou nahodou bez soplou/
mnohi z nas prejavili zaujem o panensku prirodu hned na zaciatku cesty. aktivne sa zucastnovali mohutneho planovania a tycenia trasy a s usmevom na perach prijimali kazde zvysenie obtiaznosti treku...
kedze sme od prirody plni energie, elanu a zivotneho optimizmu, pristupili sme na robov plan NEZASTAVUJEM, MAME SPOZDENI... predsa by sme nezahalali niekde pred krasnym vyhladom... zas tak levny to nebylo...
nastastie mame v turistickej skupine clenov, ktorych len tak nieco nezlomi... -nepoddajnych turistickych samorastov, navyknutych na tazku namahu v lese. stoj co stoj trvali na vystupe...
nakoniec sme to ale aj tak dali... /aj napriek infiltracii zhubneho neturistu/
aby ste verili, ze to neni miesta fototapeta, co mala nejaka vasa tetka v obyvaku. tot su prave himalaje /aspon z dialky/ a pravi slovaci...
branislav hipochonder-lamra spacek
alexandra pockajte, potrebujem pauzu jezova
a robert decka, uz len kusocek, fakt uz len asi 100metrov garafa
tak a teraz vazne. len sa pozrite na tuto fotku. predstavte si, ze tam fakt stojite, a ze ta fotka je len vyrez z toho, co sme mali moznost vidiet. a se toto je vlastne z dialky. a my sme boli este blizsie...naozaj nadherne.
a aby sa vam dnes vecer lepsie zaspavalo... takto sme zaspavali my, toto sme videli z okna tej sice najhorsej chaty, ale kaslat na chatu, ked mozete vidiet toto.
dobru noc. luci sa s vami turisticka druzina robo, kisne, branin a sandruska.
