Potom, čo som siprečítal článoček kolegu Králika, spomenul som si, že podobnú príhodu mám ajja. Väčšina z vás jej zrejme neuverí, pretože v nej vystupujemv kladnej úlohe, no ale čo sa dá robiť. A šak keď o mne niknepovie nič pekného, tak sa tejto nadľudskej úlohy musím chopiť ja. (Mimochodomneviem, či som túto prílohu nespomínal ešte ako prispievateľ keď som nemalblog, takže sa možno plagiátorujem, no ale už som si to prepáčil).
Pred poldruharokom som si otvoril živnosť. Aby som hladom nepomrel, objednal som si stravnélístky, no a pretože mám dobrý apetít, rovno na celý rok dopredu. Celkovoto činilo 22 500,- Sk a nejaké drobné. Prišiel ujo poštár, priniesol miobálku a ja som vytiahol peňaženku. Nemal som presne odrátané peniaze, malsom tam o pár tisícok viac, pretože som čakal ešte nejaké výdavky. Pánpoštár prevzal peniažky, pozdravil sa a išiel si ďalej po práci a jasom začal snívať o tom, za čo všetko tie gastráče miniem... mňam.
Podvečer, zrejmepo skončení šichty, u nás pán poštár zazvonil zase. Povedal mi, že malmanko 2 tisícky a opýtal sa ma, či som mu náhodou nedal menej. Ako vravím,peniaze som nemal odrátané, tak som mu povedal, že nie (peňažné rozdielyzistené mimo prepážky neuznávame). No nedalo mi to, tá moja prekliata poctivosť(nie počestnosť, vážené) sa zase ozvala, preto som začal prepočítavať peniazesprava-zľava a dokonca som sa uviedol aj do autohypnózy aby som sispomenul, koľko prachov tam malo byť. Zistil som, že s pravdepodobnosťouhraničiacou s istotou som mal o 2 litríky viac. Ono možno sa miokotili, ja neviem čo robia peniaze keď sú samé potme, ale povedal som si, že asi to bude tak, že sa pánpoštár pri preberaní peňazí o 2 tisícky sekol. Musím sa priznať, že mojemodlitby typu „...a neuveď nás do pokušenia“ neboli vyslyšané... pokušenie sadostavilo. Moje svedomie však má viac radov zubov ako Martinin (hm, som jejvčera zabudol zagratulovať, ja ignorant) ratlík a nebolo ku mne právezhovievavé. Zrodilo sa teda, ako onehdy hovorieval M. N.: „rozhodnutie pevné“a ja som vyznačil odpoveď a) – peniažky vrátime.
Teraz sa možnonechtiac dotknem všetkých zamestnancov pošty, (pričom to bude neúmyselné,u nás na pošte 22 v KE robia samé veľmi milé a príjemné tety),no i tak... nechcel som žiadnu z nich vystavovať pokušeniu, ktorémusom ešte toť nedávno neohrozene čelil sám – skrátka, nechcel som tie peniazepriniesť k okienku a povedať, že sú pre uja poštára, ktorého sompredtým nikdy nevidel. Okrem toho som predpokladal, že bol buď z hlavnejpošty, alebo z 2ky (všetkým neznalým pomerov odkazujem, že Košice sú dosťveľké mesto a máme tu aj primeraný počet pôšt – to aby si to zapísali zauši všetky Bratislavčanky a všetci Bratislavčania (viď predvčerajšiadiskusia, snáď to teraz už bude politicky korektné)). Preto som sa rozhodolvyužiť priateľa na telefóne, lepšie povedané na internete, našiel som si adresuústredia Slovenskej pošty v Banskej Bystrici (Nad Banskou Bystricí je noc,a lidé co usínaj... pekná pesnička, kto ju pozná?) a poslal im mails opisom môjho kuriózneho problému.
Pošta zareagovalavskutku promptne a už onedlho som mal meno i číslo pána poštára. Keďsom mu zavolal, bol už informovaný a mám pocit, že mal aj celkom dobrúnáladu... ktovie prečo, však? :) Dohodli sme sa, kedy ku mne príde,a ja som mu dobrovoľne vydal moje bezdôvodné obohatenie. Jasné že mipoďakoval a len tak mimochodom spomenul, že on to manko už samozrejmemusel zaplatiť zo svojho – ono je to jasné, no keď to človek takto počuje priamo...je to o to silnejšie... a fakt som sa v duchu preklínal za týchpár sekúnd váhania o tom, ako s tými prachmi naložiť. Boli tojednoznačne najlepšie investované dve tisícky v mojom živote. Ak by sa midnes stalo to isté, hneď by som vedel, čo robiť, pocit, že som niekomu pomohol(bez akejkoľvek urážky, mám pocit, že pánovi poštárovi sa tých pár litrov zídeviac než mne) bol na nezaplatenie. Len by som rád poprosil všetkých, čo si odterazbudú u mňa zabúdať peniaze, aby mi k nim aspoň nechali nejaký kontakt,kde ich zastihnem, nech to mám jednoduchšie... A přátelé, tenhle příběh je pravdivý. Tenvoják se totiž jmenoval... Tý Texis Petospaleny.
