Jo, ešte také mierne pokračovanie úvodu - áno, je dovolenkové obdobie, takže môj článok je tak trošku spamový. No a čo - nevyjadril som sa k voľbám ani k Veľkej Noci, tak raz za čas snáď smiem aj ja. Ďakujem.
Pretože som maximálne nepraktický, obrátil som sa na pomoc skúsenejšej a scestovanejšej osoby (pozn. autora - prešiel som celý svet, scestovanejšieho človeka nieto, ale pretože si možno tento článok prečíta, musím menovanej osobe trošku zalichotiť). Trošku ma síce urazilo keď som dostal radu obrátiť sa na cestovky, ale zrejme som bol práve v psychickej tiesni, tak som sa podvolil. Prešli sme ich niekoľko s jasne zadefinovanými podmienkami a vybrali sme si takú čo pasovala. A ako!!!
O nejaký čas na to sme sa ocitli On the road again. Smer Juhoslávia. K bratom. Z vďačnosti som úvodom pretrpel nákup v Ikei (poprosím medailu od Slovenského spolku žien. Môžu byť aj tie týrané. Áno, Oľga, presne) a potom sme už pádili na juh. Kdesi za Budapešťou sa nám síce skoro uvaril motor (ešte ani dva roky neprešli odkedy som si kúpil auto a už som aj zistil že doň občas treba naliať chladiacu kvapalinu...či ja nebudem rodený automechanik...). Nakoniec sme to však všetci vrátane auta prežili a s prvými rannými lúčmi sme sa vylodili vo Vodiciach. Po menšom hľadaní sme zakotvili v penzióne zvanom Kotva, ktorý sa mal stať našim domovom. V reštike som oslovil cca 60ročnú pani upratovačku (som si myslel, ona to bola majiteľka), ktorá mi oznámila, že Mišo je u doktora. Super. Ozaj, a kto je Mišo? Aha, delegát. Tak sme sa aj s našimi baumaxovými lehátkami vybrali k Jadranskému moru. Večer sme sa ubytovali a ja som vtedy začal tuho premýšľať. A prakticky som neprestal ani teraz pri písaní tohto článku. Moja dizertačná práca by sa mohla menovať „Za čo by som im mohol strhnúť aspoň nejaké body?". Fifu. Teda cestovke. (Ja viem, nechutná reklama. Ale zaslúžia si.)
Osobne som dosť nenáročný (v určitých veciach), takže to, že som bol s ubytkom spokojný, ma neprekvapilo. Lenže zase nadšenie som nečakal. A dostavilo sa. A aj z druhej strany. Čisto, priestranne, úhľadne. Perfekt. Klíma síce za príplatok dve Eurá na deň, ale neviem či som v živote lepšie investoval. Ľudia, moja rada - na klíme nešetrite! Prísť rozpálený z pláže do vychladenej izby a dať si vychladené pivo - hm, ako by som to..."...země se zachvěla."
Jo, ešte čisto z praktického hľadiska - polpenzia v penzióne Sidro pozostáva z raňajok v štýle švédskej misy - neskutočne priateľský a úslužný čašník v kuse dopĺňa strieborný (yeah, right) podnos so šunčičkami a syríčkami a hostia si môžu dať aj kornflejsky. Káva síce chutí akoby ju už predtým niekto vypil a veľmi mu nechutila, ale zase Táňa nemôže byť naraz v Medzeve aj v Chorvátsku, všakáno, takže nad tým prižmúrime očko. Večere sú podávané na idylickej terase a sú pre nás, introvertov, jedinou možnosťou zoznámiť sa so zvyškom osadenstva. Našťastie sme vymákli stôl s výborným, milým, príjemným a zábavným párikom. Kolega sa nezaprie. Polievky síce chutia trošku sáčkovo, ale kto chodí na dovolenku kvôli polievke? Druhé jedlo je vždy v excelentnej kvalite a v enormnom množstve. Nikdy nechýba dezert. Navyše - a tu si ma fakt získali - ku každej večeri je podávaných po riť paradajok a inej zeleniny. Akože ja som sem prišiel zdravo jesť?! No asi hej...zdravo a dobre. Šľaka, zniem ako reklamný pútač, ale keď klamem, nech sa Fico okamžite vráti k moci!!! Ozaj, osadenstvo...väčšina v pohode, len jedna baba sa prezentuje ako (škaredá nadávka, autor uplatňuje autocenzúru) - nazýva sa Pani Polievková, rodená Nespokojná© - pindá na polievky, pindá na špagety čo ani nevidela, pindá na možnosť stráviť extra deň pri mori, pindá proste len aby pindala. Pinda. Áno, ísť k „slovenskému moru" má aj nevýhody. Ale stačí len zapnúť mód „beriem tú kravu s rezervou" a je to.
Nebudem spomínať tak trošku nevydarený lodivodný výlet (šľaka, nerob zo mňa debila, zo mňa prosím nie!), to už je každého osobná vec. Spomeniem však teplé more, slnkom zaliatu pláž, príjemnú kaviareň, romantické prechádzky centrom, zázračné juhoslovanské pesničky (viac sa nevyjadrujem, aj tak by ste neverili), zbieranie okruhliakov k neokrúhlym, miestnych priekupníkov s mušľami, lietajúcich smajlíkov, smradľavé kiwi a tiež extra pridanú hodnotu ktorú si nechám pre seba. S vašim dovolením, samozrejme.
Každopádne, aby som uzavrel svoju patetickú spŕšku slov - Sidro vo Vodiciach s Fifom je super. Berte rekonštruovanú izbu a priplaťte si za klímu. Do auta si zásadne nedolievajte coolant nech je sranda. Pripravte sa na super čas a pripravte sa na to, že skutočnosť prekoná vaše očakávanie. Asi tak miliónkrát. Zaokrúhlene, samozrejme. A teraz totálny záver - bolo fasa. Prostredie, ubytko, žrádlo. Všetko. Ale bolo vlastne megafasa. Lebo nie je to o tom že kde. Ale že s kým.
