Ráno si tošiniem k našej budove, Johnny Cash mi vysvetľoval, ako ťažko sa muselpretĺkať životom (Hard Way), slniečko svietilo, pohodička. Periférnym videnímsom si všimol, ako pri mne pristavilo autíčko, ktoré šoférovala kolegyňa -veľmi pohľadná, sympatická, milá, žiaľ vydatá. V opačnom prípade by som sanechal aj zviesť, takto som sa nechal len zviezť :)
A vtomto prišlo. Nasadol som do pekne vyhriateho autíčka, ventilácia sa snažila o106.Kolegyňa, volajme ju trebárs Inga, túto skutočnosť hneď komentovala slovami: „vykúrilasom ti.“ Jasné že tým chcela povedať „ako pekne som vyhriala auto, aby ti nebolazima,“ no ako známemu prasákovi mi samozrejme napadol aj ďalší význam jej slov.
Veľmi peknesom sa jej poďakoval... počkal som obligátne 2 sekundy, kým Inge dôjde, čo tovlastne povedala a potom sa už autom rozliehal jej spontánny smiech. Tomuhovorím kolegialita! Normálne sa už neviem dočkať zajtrajšieho rána, somzvedavý, čo ma zase postretne cestou do práce...
