V prvom rade sa vopred priznávam, že netuším, čo to feminizmus vlastneje. Prosil som už niekoľko žien, ktoré sa označovali za feministky, aby mistručne zhrnuli tento myšlienkový prúd, no dostalo sa mi len odpovede: „je tohostrašne veľa, nájdi si to na nete.“ Nuž neviem, ak by som sa ja hlásil kukomunizmu, fašizmu či dadaizmu, určite by som svoju ideológiu dokázalzjednodušene načrtnúť pár vetičkami. Niektoré mi napísali, že jestvuje viacdruhov feminizmu, no na otázku, ku ktorému sa hlásia ony, mi akosineodpovedali. A tak jediné, čo od nich o feminizme viem, je jehonegatívne vymedzenie: „nejde o nenávisť žien voči mužom, nie je to spolokzatrpknutých žien ktoré nik nechce, nie je to združenie fúzatých mužatiek...“To všetko je pekné, no čo to teda je? Veď ak by som bol trebárs metalista, takto človeku neznalému veci tiež nevysvetľujem formou „my metalisti nejeme malédeti, nie všetci metalisti sú jehovisti, a nie je pravda že metalistidávajú prednosť Cole pred Pepsi.“
Ja osobne som špeciálnym druhom feministu – prívrženecom Môjho Feminizmu(MF). Možno som jediným zástancom tohto smeru na svete, no tu je jehoprogramové vyhlásenie: „My, feministky a feministi, súc uvedomujúc siprirodzené rozdiely medzi ženami a mužmi, netvrdíme, že všetci ľudia súrovnakí. Tvrdíme však, že všetci sú si rovní vo svojich právachi povinnostiach, čo však nevylučuje právo na uplatňovanie pozitívnejdiskriminácie v rozumných prípadoch. Radi vo svojich radoch privítamenormálne zmýšľajúcich ľudí (prepáč, nezlomný_osetínec) ktorí uvažujú rozumoma vedia, že kopaním nožičkami okolo seba nič nezmôžeme, maximálne takpritiahneme výsmech, no ak budeme poukazovať len na skutočné prípadynerovnoprávnosti a navrhneme ich rozumné riešenie, máme nádej na úspech.“
Pretože toto hnutie zastupujem len ja, môžem zodpovedne vyhlásiť, žev našich radoch nie sú žiadne uplakané babule, ktoré sa oháňajú vetou„2000 rokov patriarchálnej spoločnosti sa nedá len tak ľahko prekonať, pretopotrebujeme toto, toto a ešte aj toto.“ My sme rozumné feministky, chápeme, že čo bolo bolo, a žežijeme teraz. Urobili sme si prieskum, ktorý odhalil, že v súčasnosti nasvete nežije ani jeden 2000-ročný človek, preto sa zaoberáme dnešnou situáciou.Žiadame rovnoprávnosť žien s mužmi, rovnosť ich šancí. Sme veľmi rady, že sanašim kolegyniam v minulosti podarilo vydobyť pre ženy volebné právo –dovtedy bolo totiž politické postavenie žien v spoločnosti skutočnenerovné. Dnes už majú ženy aktívne i pasívne volebné právo, na tomto polisme teda dosiahli rovnoprávnosť a miesto požadovania kvót v parlamente samy rozumné feministky skôr zameriavame na vysvetlenie ženám, ako s týmtosvojím právom čo najlepšie zaobchádzať. Nie sme sprosté aby sme chceli zaviesťobmedzenie volebného práva na základe pohlavia (aj tak vieme, že by sa Mečiar,Dzurinda a spol. nechali preoperovať na ženy a boli by sme tam kdesme), my radšej ženám ponúkneme lepšiu alternatívu... samozrejme keď prídeme nato, čo ňou je.
My neplačeme, že hoci je žienv spoločnosti vyše 50 percent (a je ich dosť aj v politických stranách),v parlamente je ich len pár, mysa samy seba pýtame prečo je tomu tak. Zrejme preto, že väčšina sistaspodporuje mužov – veď ak by do politických strán vstúpilo viac žien a privoľbe predsedu by podporili našu kolegyňu, tak stranu vedie žena. Najprv tedariešime to, prečo to ženy nerobia a až keď zistíme, že hoci je nás vyše 50percent, väčšine sistas zrejme vyhovuje keď stranu vedie muž a náš názor jeteda prudko menšinový, až potom nám napadne (hoci sa tak rady oháňamedemokraciou) zavedenie nejakej nedemokratickej kvóty. Pretože však my sme rozumné feministky, tútomyšlienku friško zavrhneme a ak sme skutočne presvedčené, že viac žienv politike spoločnosti pomôže, radšej svoju energiu venujeme presviedčaniužien, aby sa aktívnejšie zapájali do politického života (kandidovalido straníckych štruktúr, pri voľbách uprednostňovali kandidátky predkandidátmi...), prípadne kandidujeme samy, aby sme zistili, koľko ľudípodporuje naše myšlienky, za koľkých ľudí teda hovoríme, keď používamekvetnanté vety typu: „Väčšina žien sa nazdáva...“, “Všetky ženy chcú...“ či„Ženy trvajú na tom, že...“.
Aj nám sa dostala do rúk zaručená vedecká štúdia o tom, že „ženyza tú istú prácu dostávajú o 27 percent menej než muži“. Prirodzene, ženás to spočiatku spravodlivo rozzlobilo, no mysme potom začali rozmýšľať. Aká je definícia rovnakej práce? Kto si trúfnepovedať, že práca dvoch ľudí je rovnaká? A prečo teda ženy takúto prácuvykonávajú, keď za ňu nie sú patrične ohodnotené? A prečo zamestnávateliaradšej zaplatia mužovi o štvrtinu viac, než by na dané miesto prijali ženua ušetrili? Nuž, prišli sme na to (okrem toho, že vyššie uvedený prieskumpovažujeme za silne demagogický), že v dnešnej trhovej situácii veľa vecízávisí od ponuky a dopytu. Ak teda ženy berú slabšie platené fleky, zrejmenedokážu ponúknuť to, čo muži. Áno, znie to šovinisticky, no prosím, bear withme ešte sekundu. My netvrdíme, že žena je menejcenná. No zamestnávateľ zvažujerôzne faktory a jedným z nich je aj to, že ženy majú väčšiu šancuotehotnieť než muži a že s chorými deťmi častejšie ostávajú doma matky.Pri žene je teda väčšia šanca výpadkov z práce, ergo niektorízamestnávatelia radšej zamestnajú muža, čo má za následok zníženie atraktivityžien na trhu práce a pokles ich „hodnoty“. Materinský pud (alebo cit) všaknevynašli muži, ale Mater Príroda. Samozrejme, veľmi nás tešia prípady otcov,ktorí si uvedomujú, že sú rodičmi rovnako ako ich drahé polovičky, máme však napamäti súčasný reálny stav. Na druhej strane je nám jasná nenahraditeľnáhodnota matky pre dieťa a vôbec, ale vôbec sa nebránime myšlienke adekvátnejfinančnej náhrady žene za starostlivosť o dieťa, či už počas materskej„dovolenky,“ alebo pri opatere chorého dieťaťa – sme rozhodne za. Budeme rady,ak to naša sociálna vláda zariadi a veľmi nás poteší, ak aj ostatnéfeministické hnutia zamerajú aspoň časť svojich aktivít týmto smerom.
Náš feministický krúžok dokonca ani neodsudzuje mužov za otváraniedvier, ochotu preniesť ťažšie predmety, odsúvanie stoličky či pomáhanie do/zkabáta. Netolerujeme medzi sebou samonasieracie typy, ktoré sa nazdávajú, žetým všetkým muži ženy len zhadzujú, pretože im dávajú najavo, že si samynedokážu otvoriť dvere apod. Na reprezentatívnej vzorke 1 chlapa sme si urobiliprieskum, výsledky ktorého by možno niektoré zástankyne iných feministickýchfrakcií šokovali – muži ženám neotvárajú dvere (atď.) na vyjadrenie ženskejmenejcennosti a neschopnosti, ale za účelom vyjadrenia konkludentnéhoprejavu úcty. Muž veľmi dobre vie, že žena si tie dvere vie otvoriť samaa že ho na to vôbec nepotrebuje, no tým, že to i napriek tomu urobí,dáva žene najavo asi toto: „Som slušne vychovaný; vážim si ťa; som tu na to,aby som ti aspoň symbolicky pomohol, čím ti naznačujem, že som tik dispozícii pre fyzicky náročnejšie činnosti, ak teda budeš čosipotrebovať, daj mi prosím vedieť; veľmi dobre dnes vyzeráš; tuším máš novýúčes/klobúk/náušnice/parfém.“ Áno, toto všetko hovorí muž jediným otvorenímdvier! Tak ako nie každá žena je Bridžit Bárdot zamladi, nie každý chlap jeKlárk Gejbl, no tak ako ženy rady žijú v ilúzii vlastnej krásy, mužomlichotí pomyslenie na to, že sú gavalieri.
MF mf tvrdenia o počte týraných žien – váži si totiž ženy natoľko,že ich berie ako rovnoprávnych ľudí. Zaujíma nás počet týraných ľudía spôsoby, ako sa im dá pomôcť. V tejto oblasti veľmi vyzdvihujemeprácu mnohých iných viac či menej feministických hnutí a vyjadrujeme implnú podporu. Možno teda nesúhlasíme so sloganmi, pod ktorými sa tieto aktivityprezentujú, no rozhodne si ich prácu vážime a vyjadrujeme našim sistashlbokú úctu a obdiv. Ono najlepšie je pomáhať týraným ľuďom, MF považuje za zbytočné rozdeľovanie na týrané ženy, mužova deti, no ešte raz – ide o výsledok a o snahu pomôcť –v tejto oblasti MF plne splýva s mainstreamovým feminizmom, ako si hovo svojej chorej hlave predstavuje vedúci predstaviteľ hnutia.
V otázke harrasmentu sa s inými smermi v niečomzhodneme, zrejme však nie vo všetkom. Kým totiž na jednej strane jednoznačneodsudzujeme fyzickú stránku sexuálneho obťažovania, k ostatnýmpristupujeme veľmi opatrne, dalo by sa priam povedať že dosť skepticky. Akjedna osoba tľapne inú po zadku/chytí za koleno/pohladká po vlasoch... bezaspoň konkludentného prejavu súhlasu z druhej strany, či dokonca proti jejvôli, dotyčná osoba je našimi stanovami vyhlásená za sviňu a týmto žiadame jej adekvátne potrestanie. Obdivnépohľady či vety typu „Ale dnes dobre vyzeráte“ však naše družstvo zaraďujemedzi komplimenty (hoci niektoré skôr spadajú do kategórie “Milosrdné lži“). Dokoncasi ani nemyslíme, že ženské pozadie na pozadí počítača je obťažovaním, vypovedásíce o vkuse či nevkuse dotyčného, no nie je o nič obťažujúcejšie akovyzývavo oblečená kolegyňa, ktorá si „nechtiac“ vzala vypasovanô tričečkoa potom sa „pohoršuje“ nad tým, že jej kolegovia nepozerajú do očí.Rešpektujeme právo žien obliekať sa ako uznajú za vhodné, no zároveň mužompriznávame neodškriepiteľné právo pozerať sa tam, kam sa im zachce.A samozrejme vice versa.
Toľko teda zhrnutie programového vyhlásenia MF a pár aspektovjeho nazerania na niektoré iné sesterské organizácie. K aktivitámniektorých najkčnejších ultrafeministických hnutí, ktoré sa prezentujú skutkamiako súdne domáhanie sa prijatia žien, i keď nesplnili podmienky naprijatie, do hasičských a iných zborov či vymazávanie pipíkov levom navlajkách a erboch, sa s vaším láskavým dovolením nebudeme vyjadrovať.Ďakujeme za pochopenie.
Vaša sista Peta Spalena
