Už je tomu pár rokov čo sa mi ozval kamoš, počítačový expert Enti. Dosť šťavnato mi opísal nasledujúcu príhodu (zapínam filter): „Bol som vonku pri bloku s Neroslavom a zastavili ma mestskí ***** že ho nemám na vodítku! Chápeš, bol dva metre odo mňa, na krku mal obojok so známkou, ja som mal v ruke vodítko, a tí ***** ma zastavili a chceli ma pokutovať, chápeš?! Tí ***** sú fakt čistí *****, veď okolo nikto nebol, nikomu to nemohlo vadiť, Nero počúva a bol pri mne, ta čo som ja ***** že budem platiť pokutu? Kľudne sa budem aj súdiť, mne nejde o prachy, kľudne dám na súd aj dvakrát toľko čo chcú za pokutu, ale ja im platiť nebudem! Rob s tým niečo!"
Tu radno spomenúť, že sa to stalo asi dva dni po mojich promóciách, kedy som si vydobyl právo používať „veledůležité" štyri písmenká a jednu bodku. Hotový hollywoodsky film - dostanem svoje „wings" a vzápätí príde šanca presadiť sa! Všetko mi bolo hneď jasné - tento prípad vyhrám, zamiluje sa do mňa šarmantná sudkyňa a skončím na Špec... ehm, Najvyššom súde.
Najprv som svojmu bývalému kamarátovi, ktorý bleskurýchle prestúpil do kategórie „VIP klient" poradil čakať. Pôvodne som mu chcel odporúčať aby využil svoje právo nevypovedať a zavolať svojmu advokátovi, no pretože policajti už odišli, na nič sa ho nepýtali a jeho „advokátom" som bol ja, povedal som mu, že počkáme na prvý krok druhej strany. Dúfal som, že druhá strana žiadny krok nepodnikne a tento prípad vyhráme na body. Lež osud to zariadil inakšie.
O nejaký týždeň si Entiáš prevzal psaníčko od miestnej časti, v ktorom mal na výber - buď do 15 dní zaplatí 1000 už neexistujúcich korún (mimochodom v tej dobe maximálnu možnú výšku pokuty za daný priestupok), alebo sa odvolá. Pretože Enti odmietal zaplatiť aj po tom, čo som si pred ním kľakol na kolená, neostávalo mi nič iné, ako svoje teoretické vedomosti pretaviť do praxe. Preštudoval som si teda pár zákonov, vyhlášok a VZNO-čiek (alebo ako sme im hovorili, VéZétEniek) a dal som sa do písania. Pritom som využil svoje umenie, ktoré som rozvinul už pri písaní diplo a rigo, a do dokonalosti doviedol na tomto blogu - spraviť z vážnej témy frašku a mnohými učene sa tváriacimi slovami nepovedať absolútne nič. Je to už dosť ďaleko dozadu, no ešte vždy si pamätám vety typu: „A preto sa pýtam, ak za voľný pohyb krotkého vycvičeného, cca 20 cm vysokého jazvečíka - viď príloha - dva metre od jeho majiteľa správny orgán uložil najvyššiu možnú pokutu, akú sankciu by uložil za voľný pohyb agresívneho psa bojového plemena? " Trošku som im aj zahral na city, spomínajúc Entiášovu bezúhonnosť, mladícku nerozvážnosť a úprimnú ľútosť. Napokon som vytiahol zbraň najťažšieho kalibru - pod dve strany dlhý text som dopísal „Príloha č. 1" a kázal som Entimu, aby k žiadosti priložil aj Nerovu fotku. Tak sme to poslali na mestskú časť a čakali, čo sa stane. A veruže sa vám diali veci! O nejaký týždeň nám bolo doručené oznámenie o tom, že mestská časť „po dôkladnom zvážení všetkých okolností prípadu... upúšťa od poriadkovej pokuty..."
Podarilo sa mi teda čosi fantastické - vyhral som svoj prvý prípad! Každému muselo byť jasné, že ma čaká žiarivá právnická kariéra (až na to, že som onedlho dostal rozum a našiel si normálnu robotu), Enti mi zobral pár pív a mestskú časť som ochudobnil o pár koruniek. Dodnes mi však celkom nie je jasné, prečo sa náš súper vzdal bez boja. Osobne mi napadajú tieto alternatívy:
a) povedali si, že to radšej chlapcovi odpustia, aby nemuseli zase čítať moje ďalšie drísty,
b) naleteli na môj majstrovský bluf (čítaj „blaf") a zľakli sa, že sa naozaj chcem obrátiť na súd,
c) zabralo to, že som sa podpísal všetkými tromi menami a napísal si „právny zástupca Entiho",
d) čo je podľa mňa najmenej pravdepodobné, uznali, že mám pravdu a že keď sa v Správnom poriadku uvádza viacero druhov sankcií, pričom jednou z nich je dohovor (alebo tak nejako), tak to vážne znamená asi toľko, že pokuta je len jedným, nikoliv jediným, možným trestom.
A na záver snáď len happyend - Neroslav až dodnes nikoho nepohrýzol, takže všetky poriadkové orgány môžu pokojne spávať - odpustením poriadkovej pokuty nezanedbali svoju povinnosť zbaviť spoločnosť nebezpečnej, krvilačnej beštie.
