Názov článku je tuším „Krysy útočia“ a rozoberá známy prípadvraždy podnikateľa policajtmi, z ktorých jeden sa rozhodol „spievať.“Páčilo sa mi, že autor článku daného „vtáčika“ neglorifikuje, uvádza že je tohajzel, ktorý má kadečo za ušami, no na hrubé vrece hrubá záplata ako sa hovoría sotva čakať, že by sa policajti interné informácie z kriminálnehoprostredia dozvedeli od niekoho „čistého.“ Zároveň sa tam písalo o dosťširokom podhubí zločincov, o únosoch, vraždách, lúpežiach... Rešpektujemprezumpciu neviny, nemám šajn o skutočných okolnostiach týchto činova netuším, či niektoré z obetí boli alebo neboli do čohosizapletené... len to vo mne spustilo uvažovací proces.
Čo tak asi človeka doženie do pozície zločinca? Teraz nemyslím takého,ktorý občas z kancelárie vynesie zo dve spinky či zopár papierov, aleskutočného nefalšovaného kriminálnika, človeka čo unáša, lúpi vraždí... tedatakého, čo je členom nejakej bandy, kde nechýba riadna organizáciaa plánovanie. Veľmi pravdepodobne sú to peniaze, všakáno? Lenže tí týpciboli policajti, kukláči, vyšetrovatelia atď., a ako takí teda mali celkomslušný príjem. Chápem, že s jedlom rastie chuť, ale keď mám niekoho uniesťči zabiť, aby som si zarobil na niekoľko mesačných platov (nech aj ročných, toje fuk), stojí mi to za to? To, že im nejaké morálne zásady nič nehovoria, toje nám asi jasné, určite však poznajú riziko, ktoré je s tým spojené. Súteda takí sprostí, či naivní, že si myslia, že na ich čin sa nepríde, a akpríde, tak sa ho nikdy nepodarí vyšetriť? Alebo sa spoliehajú na to, že ich„vysokopostavení kamaráti“ všetko zametú pod koberec? Asi hej. Občas sa to istestane, no verím, že šanca na odhalenie a potrestanie páchateľov je dosťvysoká.
Jasné, môžeme teraz nadávať na policajtov ako takých (nedávno nejakýzase strieľal na svojich kologov), no každý policajt je v prvom radečlovek. Zamerajme sa radšej na ľudskú stránku. Čo z človeka urobíchladnokrvného zločinca? Neberme teraz do úvahy zločiny z vášne, afektu,nedbanlivosti, či zločiny spáchané debilmi – uvažujme len o tých, ktoréúmyselne organizovane páchajú inteligentní ľudia.
Sú motívom len a len peniaze? Určite najmä tie, no peniaze sú lenprostriedkom. Čo si za ne takíto grázli chcú kúpiť? Nové auto? Fakt dôvod navraždu a riskovanie vlastnej slobody. Alebo takému grázlikovi nedá pokojžena, pije mu krv kvôli novej linke či gauču, deti zase potrebujú nové aktovky,fixky či kružidlá, nuž ockovi neostáva nič iné ako zobrať bokovečku?
Napadol mi aj ďalší motív – a to moc (bez mäkčeňa). Samozrejme, súľudia, ktorí sa radi cítia dôležito, páči sa im pocit, že ťahajú zanitky, môžu urobiť čo chcú a ak im niekto príde do cesty – pif-paf.Viem že existujú, veď stačí čítať noviny. No odkiaľ sa tu vzali? Fakt neviempochopiť, ako niekto môže vymeniť pocit „som dobrý človek“ za auto, peniaze,dom, šperky, či moc. Čo tí ľudia keď boli malí nepozerali cez každé jarnéprázdniny Winnetoua a nepochopili jasne rozdiel medzi dobrýmia zlými? Neverím, že niekto z nich sa chcel stať Santerom (aleboForresterom či ako sa tí zlí volali vo filme), všetci sme boli samíOlčetrhendovia a Vinetuovia. Kedy a ako v nich asi nastal tenzlom?
Spolu s Imanuleom Kantom neverím, že by títo ľudia na istejinteligenčnej úrovni nemali v sebe morálny princíp. Každý človek vie, ževraždiť, lúpiť, unášať a vydierať sa nemá. Znamená to teda, že v sebekvôli čomusi potlačia svoje vedomie (o svedomí radšej nehovorím) a urobiačosi proti elementárnym ľudským hodnotám. Nie je to len špecifikum Slovenska,grázli sú všade. Vždy to tak bolo a aj bude, s tým zrejme ničnespravíme. Drvivá väčšina ľudí má však našťastie radšej než peniaze (hocisamozrejme všetci musíme z niečoho žiť) dobrý pocit zo samého seba, ktorýsa nedá kúpiť. Iste, dnešná spoločnosť (môžeme jej nadávať aj civilizácia) násdo istej miery zväzuje, na rozdiel od džungle tu neplatí právo silnejšieho (somzvedavý, koľkí z vás sa teraz ironicky uškrnuli), núti nás správať sajeden k druhému trochu ohľaduplnejšie a práve to dáva tým, čo sarozhodnú tieto pravidlá nerešpektovať, poriadnu výhodu.
Na druhej strane sa však netvárme, že naša polícia je plná neschopnýchskorumpovaných ľudí či grázlov. Žiaľ, nájdu sa tam aj takí, no neverím bulváru,ktorý sa nám snaží nahovoriť, že všetci poliši sú hajzli. Ak sa niekto rozhodnestať sa grázlom, je to jeho rozhodnutie. Nech však počíta s tým, že skôrči neskôr dôjde aj na neho (okej, tak som naivný). Dúfam, že v base sikaždý z nich povie jedno – „nestálo to za to“. My ostatní môžeme lenďakovať našim rodičom, že z nás vychovali normálnych, poriadnych ľudí. Pretoaj ja sľubujem, že keď raz budem veľký, môj syn bude veľmi dobre rozumieťrozdielu medzi Olčetrhendom a Santerom a vyberie si prvú možnosť.
Karl May Petospaleny
