... kontrolka sa rozsvietila. Malá, žltá,nič mi nehovoriaca, zato však strach mi naháňajúca. Pretože som sa v zápalenadšenia z novej hračky (no, novej...má už 4 a pol roka, no pre mňaje nová) kasal, že si našprtám všetko o tom autiaku aby ma nič nezaskočilo,užívateľskú príručku (áno áno, to je tá knižka čo ženy v reťazových mailochtvrdia že ich chlapi nikdy nečítajú)som vyložila bez toho, aby som do nej pozrel, nechal som ju hodenú na stolíku. Keď sateda rozsvietila tá kontrolka a pre prípad, že by som si ju nevšimol, ešteaj začala pípať, hneď mi bolo jasné, že je zaděláno na průšvih. Friško somtátoša odstavil na najbližšie parkovisko a poďho volať mechanikovi (ocovi).
Ak čakáte happyend, pokojne čakajte ďalej –oco sa do áut vyzná asi tak ako ja – (I only ride ‘em, I don’t know what makes 'em work. Oddball, Kellys Heroes) - no narozdiel odo mňa mal na dosah môj stolík a teda i príručku mladých206tnikov. Mocno som úfal, že v nej vyčíta, že rozsvietenie žltejkontrolky znamená čosi ako „ideš veľmi dobre, mladý“ či „vyhrali ste miliónkorún – 33193,918 €.“ Žiaľ, písali tam len čosi o tom, že mam urýchlenevyhľadať autoservis, inak bude zle nedobre. A tak som šiel, súc šípiac ťažkosti.
Iste viete, ako radi v ťažkostiach vidítepriateľskú tvár – tak som sa cítil aj ja, keď som v servise stretolkamarátku ešte zo zéešky – Moniku. Nemyslite si, nevybavila mi žiadnu zľavu, nopokecali sme, hneď mi čas rýchlejšie ušiel a vedel som, že ma aspoň nebudúchcieť nejako ošmeknúť. Medzičasom som pamätal na všetkých, čo po prvom odsekuzačali krútiť hlavou že len nezodpovedný vodič jazdí s mizernými stieračmia išiel som sa informovať pána Náhradného Diela, čo by chcel za nové. hm,že majú... super...a že za tisícku sú moje... tak nič, v Optime som videlgumičky za 79,90, vyskúšame a uvidíme. A už mi vyvalili tátošíka... Zatú zhruba štvrťhodinku diagnostifikovania (či ako sa tomu) sa mi síce 9 stovákvidelo trošku veľa, ale som rád, že levík ide. Okrem toho... keď ten chlapík za dve buchnutia kladivomplatil 62 korún, tiež sa mu ušlo vysvetlenie, že za každé buchnutie beriemechanik korunu a zvyšných 60 je za to, že vedel, kam má buchnúť...
Čítačka kariet v servise akosi nefachčila,no ale obchoďák je za rohom, tak si skočím vybrať prašule do bankomatu. Chcel somísť peši, no servisáci ma presvedčili že mám ísť autom, aspoň ho vyskúšam...tak dobre no. A práve tu prichádza pointa celého článku. Pôvodne som chcelstráviť príjemný dník mimo mesta (čo sa mi napokon aj podarilo), no vtedy somsi uvedomil, ako zúfalo nemoderný som. Ľudkovia milí, cca kilometer čo ma delilod parkoviska obchodného centra, mi trval asi pol hodiny! Pohneme sa o dvametre... pár minút stojíme... zase sa pohneme... Mal som celý deň len sám preseba, ani som nenadával ani nestresoval, len som kukal na to tvorstvo okolomňa. Nebol som nasratý, šak keby som nechcel, tak tu nie som ani ja, no ak bysom nemusel ísť vybrať bubáky čo som bol dlžen, isto by som sa otočil napäťhalierniku a mazal domov. Detiskám by som vysvetlil, že darčeky budú o párrokov neskôr, lebo Jesusko dostal anginu pectoris (šepkajú doktori).
Ak by som videl film Falling down (Voľný pád), istoby som sa obzeral okolo seba, odkiaľ vyjde frustrovaný Majkl Dagles a prestrieľasi cestu ďalej, takto som len čumel čo sa okolo mňa deje. Štrúdľa áut,smerujúcich na parkovisko a podobná smerujúca von. Druhá menovaná sa až namenšie prerušenia hýbala, naša nie. Nevedel som, či je vpredu nejaká havárka,alebo či len čakáme, kým všetci z parkoviska vyjdú, aby sme zaparkovalimy, no skôr som to odhadoval na druhú možnosť. Keď som sa konečne prepracoval k vjazdu na parkovisko, videl som, že mačaká ešte veľa chvíľ za volantom – zápcha totiž pokračovala. Vtedy sa však namňa usmialo čaro Vianoc, dobrácky som pustil zboku pricházavšiu slečnu, tá saprepracovala koridorom (šerše la fám) a ja pekne za ňou, čím som došiel k voľnýmparkovacím miestam na ľavoboku a konečne zaparkoval. Zvyšok príbehu jeešte menej zaujímavý, vybral som prašule, za 10 minút opustil parkovisko, zaplatila už ma nebolo.
Ľudia, to načo? Načo toľko nakupujete? A toľkí?Ja už dobrý týždeň počúvam varovania ako budú všetky centrá preplnené, kde steboli vy? Na kieho sa trepete v taký exponovaný čas do obchoďákov? O tompredsa Vianoce nie sú. Šak kliďánko doma, vyložím nohy, pijem čaj s rumom,počúvam platne, bafkám z fajfky a tak, nie? Ja len dúfam a prajemkaždému z nás, nech nás aj po ďalšie roky postihne taká „ekonomická kríza“ akotoho roku, veď to je lepšie než sedem rokov hojnosti.
