Predpokladám, že väčšina z nás disponujenejakým negatívnym zážitkom s neochotným predavačom. Iste, komu by sachcelo za smiešny plat celý deň usmievať na zákazníkov a odpovedať nakadejaké všetečné otázky, že? Netvrdím, že každý predavač sa má zákazníkoviklaňať po zem, no tiež ma naštve, keď mi arogantne dáva najavo, že hootravujem. O to viac, že situáciu predavač – zákazník poznám aj z tej druhejstrany.
Dnes som zase mal to šťastie a opäť sami v aute na ľavej strane palubnej dosky rozsvietila kontrolka. Ono totižmoje autíčko, neviem či som už spomínal, okrem poškrabkania za ľavým späťákom občaspotrebuje aj natankovať. Úplne náhodou sa mi vo vrecku povaľovala penda, taksom pokojne zamieril na najbližšiu pumpu a nacical blahodarnú tekutinu. Prinejakých 41litroch si auto odgrglo, pištoľ som teda zase zavesil proklatě nízkona stojan a poďho zaplatiť.
U pokladny stál predavač, mohol byť o čosistarší odo mňa. Určite som dnes nebol jeho prvý ani posledný zákazník, okremtoho sa pokiaľ viem na pumpe tringelty nerozdávajú, no napriek tomu sa anináhodou netváril namosúrene. Najprv som mu položil moju klasickú kvízovú otázku(nechcem prerušovať sled mojich chaotických myšlienok, kto chce, nájdevysvetlenie pod článkom), na čo sa ochotne podujal splniť moje prianie... samozrejmeneúspešne, no to nevadí, hlavne že prejavil ochotu. Potom už došlo k rituáluplatenia. Predavač hodil do placu číslo 40,72 €, ktoré som ja víťazoslávneprebil pendou. Keďže sa mi vo vrecku povaľovalo niekoľko metrických centovcentov, verbálne som prejavil ochotu uhradiť tých 72 drobnými... na čo sa midostalo ochotnej odpovede „Samozrejme, nie je problém.“ Pán predavač mi ochotnepomohol odčítať ten drobizg, a kým som zvyšok sypal do vrecka, podal mivýdavok a tlačil bloček. Ako mám vo zvyku, chystal som sa prachy zhrabnúťa hodiť ich do vrecka... no vtedy som si všimol, že je ich akosi veľa. Tendobrý človek mi za 40 a čosi vydal z 50tky rovných 40!
Tu sa dostávame k pointe – hneď somho na jeho omyl upozornil, on sa poďakoval a zvyšných 30 odložil. Nepíšem topreto, aby som sa vytiahol, aký som samaritán a spasiteľ sveta, ide mi leno to, že som ani na sekundu nezapochyboval, čo s tými peniazmi. Nie somžiaden milionár, tá 30tka by sa mi zišla rovnako ako každému inému, no predavačsa ku mne správal ako ku kamarátovi, preto som nemal najmenší dôvod zarobiť najeho úkor. Ak by išlo o nejakého arogantného mamľasa... neviem, skutočneneviem...ako sa poznám, asi by som mu ich tiež vrátil, no určite by tu bola ajtá možnosť, že by som sa rozhodol nesprávne, povedal by som si, že ho to možnopoučí, a prachy zobral. Neviem. Každopádne však viem jedno – ak sa ku mneniekto správa ako človek, ani len mi nenapadne využiť jeho chybičku a priživiťsa na nej. Nepochybujem, že takých je nás drvivá väčšina. Preto predavači,dávam vám za príklad chlapíka na Őemfauke na Opátskom. Chybu pri vydávanípeňazí môže urobiť každý, no ten, kto sa k zákazníkom správa ako človek sanemusí báť, že by niekto túto jeho chybu „využil.“Vysvetlenie - užniekoľko mesiacov terorizujem predavačov a predavačky na košických pumpáchzáludnou otázkou: "Máte stierače, alebo aspoň gumičky, na 206tku?"Ono zatiaľ najdlhšie gumičky čo som zohnal, boli dlhé 61 cm, no na môj stieračvodiča potrebujem aspoň o 4 cm viac. V Peugeote mi síce ponúklistierače za tisícku, no to mi príde trochu veľmi veľa. Pritom 206tiek behá ponašich cestách neúrekom. Ako je možné, že na ne nikde nemajú stierače???
