
Po príchode sme sa postavili za páskou ohradený priestor, v ktorom hliadkovali ozajstní vojaci s ozajstnými zbraňami...teda aspoň na prvý pohľad. Musím uznať, že mi to prišlo ako originálna myšlienka - „ozbrojení" organizátori vzbudzovali väčší rešpekt ako dôchodcovia v oranžových vestičkách a veľmi dobre zapadali do scenérie. V našej časti konkrétne hliadkoval „Jempy", asi dvadsaťročný chlapec, naobliekaný v uniforme tak, že ja by som v tej horúčave určite zdochol. V puzdre mal pištoľ, nôž, v rukách útočnú pušku...nepochybujem, že v náprsnom vrecku mal ukrytú lietadlovú loď. Navyše asi hryzie, preto mal po celý čas na tvári kuklu...priznám sa, že som len čakal, kedy sa od tepla zloží. Nedočkal som sa.
Ešte pred vypuknutím akcie sa v pravidelných intervaloch ozýval moderátor, ktorého musím pochváliť - nekecal v kuse, ale zase medzi jeho vstupmi neboli ani príliš dlhé pauzy, čiže ma ani neotravoval, ale ani mi nedal priestor nudiť sa. Najprv si pozval na pódium nejakého nadšenca čo doma chová zrekonštruované historické vozidlo, no potom prišiel predčasný vrchol podujatia. Organizátor nám vysvetlil, že sa snažili, aby akcia bola čo najrealistickejšia, no i napriek ich úpornej snahe sa im nepodarilo zabezpečiť účasť Adolfa Hitlera, za čo sa nám hlboko ospravedlňuje...robili však čo sa dalo, a tak nám môže s veľkou radosťou oznámiť, že sa na pódium vytackal predseda našej najnárodnejšej strany. Ten nám pripomenul, že v druhej svetovej vojne Sovieti neporazili len Nemcov, ale taktiež Maďarov (keby som tam nebol a nepočul to na vlastné uši, tak neuverím). Akosi opomenul fakt, že aj my, roduverní Slováci sme stáli na nie celkom protinemeckej strane... no ale verím tomu, že Janči z reakcie publika pochopil, že síce možno sme „šaľeni vichod", ale rozhodne mu tie jeho báchorky nežerieme.
Po tomto kultúrnom tampóne sa začala samotná show. Najprv prileteli tri nemecké a dve sovietske lietadlá. Priznám sa, že tu som bol trošku sklamaný - samozrejme nešlo o dobové lietadlá, „Nemci" síce kamuflážou pripomínali Bf-109tky, išlo však len o nejakú náhradu (asi ersatz). Prelietavali nám ponad hlavy (počas každého z asi 200 preletov nás moderátor upozornil na ich prítomnosť slovami „vzdušné sily sa zapájajú do podpory pozemných vojsk") a dosť často po ich prelete vyletela do vzduchu nejaká časť bojiska. Chválim organizátorov za veľmi dobre zvládnuté pyrotechnické efekty. O chvíľu na to „Sovieti" zaútočili na nemecké pozície - boj bol síce dosť rozťahaný, no vyzeralo to celkom realisticky, najmä vďaka zvukovej kulise. Tu musím inak dobrému moderátorovi udeliť druhý z dvoch čiernych bodov - zakaždým keď niektorý z červenoarmejcov hodil smerom k náckom škaredý pohľad, moderátor to ohodnotil ako „ďalší mohutný útok hrdinskej Červenej armády". Po 95tom opakovaní mi to už prišlo akosi fádne.
Čo prišlo potom je už história - vojská dvoch znepriatelených armád vrhali do boja všetky prostriedky, okrem letectva sa nám predstavila samozrejme pechota, tanky, delostrelectvo (Kaťuša), mechanizovaná pechota, protitankové delá, obrnené transportéry, chlapík s plameňometom... V podstate okrem výsadkárov a potápačov prišli všetci. Nemci sa síce bránili hrdinsky, ale neúspešne, Sovieti zvíťazili (videl som aj nejaké prejavy hrubosti voči zajatcom, ale obávam sa, že C'est la guerre) a prišiel zlatý Hřebejk dňa - usporiadatelia nás pozvali na bojisko, kde sme si mohli pozrieť bojovníkov a techniku pekne zblízka a doslova si na nich aj siahnuť (na sovietskej strane bojovalo aj zopár vojačiek, no bolo okolo nich príliš veľa záujemcov o siahnutie si, tak som odišiel s dlhým nosom).
Na záver akcie si pre nás usporiadatelia pripravili malé, ale o to príjemnejšie prekvapkanie - odovzdávali sa kľúče od motorových vozidiel - najprv Toyotka, potom nejaký severan...jeden by neveril, čo všetko tí ľudia nepostrácajú...a úplne na záver sa konala burza detí - päťročný Riško, sedemročný Jožko... Nepodarilo sa mi ukoristiť žiadne auto ani dieťa, no i tak som si z akcie odniesol veľmi pozitívny dojem. Klobúk (pardon, prilbu) dolu pred usporiadateľmi, odviedli skvelú prácu, a najmä pred účastníkmi - bojujúci na oboch stranách predviedli veľmi vierohodný výkon. V mene spokojných Košičanov: Ďakujeme.