Dnes som sa v rámci pracovnej náplne stretol a rozprával s niekoľkými desiatkami neznámych ľudí. Všetci z nich mali jednu spoločnú črtu - boli poriadne tmaví. Neuveríte, ale od práce. Jednoducho pracujú v prostredí, kde by sa aj Peter Weiss musel premenovať na Petra Schwarzeneggera. To som na sebe ešte žiadne príznaky rasizmu nepozoroval, bol som rovnako čierny ako oni, každého som teda bral ako seberovného. Prichádzal som do kontaktu s ľuďmi na rôznej úrovni, od "robošov" po manažérov. Nič nové. Až kým...
Až kým som nenatrafil na chlapíka, čo bol ešte tmavší než ostatní. Áno, jeden z NICH. Pre niekoho nenávideného etnika, pre niekoho skvelého prostriedku na to, ako si zo štátu urobiť dojnú kravu a ešte sa aj nadrapovať o vlastnej dôležitosti. Vtedy som si uvedomil, že som v skutočnosti rasista.
Jo, aby som nezabudol, chlapík je inžinier. Manažér. A v práci ho rešpektujú. Keď s ním hovoril jeho šéf a nadšéf, bavili sa ako veľmi dobrí kamaráti. A keď náš chlapík dával pokyny svojim podriadeným, nikto s tým nemal problém, veď normálka, manažér riadi svojich ľudí. Nebudem sa tu teraz lacno rozplývať, no mal som z neho veľmi dobrý dojem. Milý, inteligentný, schopný človek. Bol som veľmi príjemne prekvapený. A vtedy mi to došlo - aj keď si to len nerád priznávam, aj ja som rasista - môžem si namýšľať čo chcem, aj tak sa na ľudí pozerám s určitými predsudkami a áno, distingvovaný a inteligentný príslušník tmavšieho etnika ma naozaj prekvapil. Veľmi milo. Dokonca až tak, že som sa rozhodol o tom napísať. Pre bieleho by som článok nenapísal, nebolo by prečo. Takže asi som rasista. A čo.
Ale tie "ľudskoprávne" organizácie aj tak nemusím...
