Keď som doma oznámil, že budem v prácizačínať skôr, oco sa potešil – jeho robotu mám viac-menej cestou, tak moholranný autobus vymeniť za adrenalínovú jazdu s „ostrieľaným“ vodičom. Len takmedzi nami, oco je ten typ, ktorý ráno potrebuje otvárať školu – učiť začína o pol8mej, no keby neprišiel aspoň o hodinu skôr, asi by sa mu niečo stalo...čo ma ešte viac utvrdzuje v podozrení, že do môjho genetického fondu zrejmeprehovoril poštár alebo mliekar :D
Každopádne sa môj rodičovský vzor prijazde mojím FerrariTestarossa správa presne podľa šablón psychológov čo píšu kadejaké Slepačiepolievky – nič mu nie je dosť dobré! Jazdím podľa predpisov, no pán spolujazdecnapriek tomu párkrát frflal keď som pošibal všetky 3 koníky pod kapotou a vytočilich na 60tku (ešte vždy je január) – pán apúch si totiž nevšimol, že na tacháčimôjho žihadla sú číslom vyznačené párne hodnoty a čiarkou nepárne, tedanaopak ako je to v jeho aute – a z toho v kombinácii so svojímorlím zrakom vydedukoval, že idem 70. Chápete, ja?!!!
Už minule som si všimol, že sa ráčilnepripútať... keď som ho o to požiadal,tak pás len zdrapil do ruky a predo mnou sa tváril, že si ho zapol...papľuh akýsi! Včera sa to zopakovalo, tak som ho na to dôrazne upozornil. Odpoveďoumi bola prednáška o tom, že sedadlá v mojom aute sú užšie ako v tomjeho, preto sa mu pás zle zapína!!! Keby som mu niečo také povedal ja, takdostanem po papuli...
Na jednej z križovatiek nefungovalisemafory a pretože som bol na vedľajšej, dával som kadekomu prednosť. Jedentýpek odbočoval z hlavnej na vedľajšiu, teda mal predo mnou prednosť, nopodľa môjho živiteľa sa nepohol dostatočne rýchlo, preto môj veliteľ vozidla rozhodilrukami... čo zopakoval aj chlapík v škodovke. Keď som dal za pravduškodovkárovi, od môjho životného vzoru som si zase vypočul, aký som blbý a ženech netrepem sprostosti.
To sme už ale boli neďaleko od školy. Tak sompekne zastavil a počkal, kým pán doktor starší vystúpi. Vzápätí zatvorildvere tak razantne, že sa môj stabilný Hummerskoro prevrátil. Keď si zo zadného sedadla bral svoje veci, poprosil som ho,aby poriadne tresol aj zadnými dverami, veď ak odpadnú, aspoň budem mať lepšie vetranie.To bola tá povestná posledná kvapka a vypočul som si pamätnú vetu: „Kašlemna to, odteraz budem chodiť autobusom!!“
... keď som dnes ráno vyšiel z izby,súdruh učiteľ ma už poslušne čakal. Cez noc mi asi auto narástlo, pretože dnes siuž dokázal zapnúť pás... ostatní vodiči dnes boli tiež slušní a nebolo ichpotrebné navigovať gestikuláciou... ani ja som nešiel príliš rýchlo... a dverezatvoril tak jemne, že som ich potom musel ešte zavrieť ja, nech sa mi počas jazdyneotvoria. Čo už, ako si rodičov vychováte, takých ich budete mať :)
