Zivot, tam, vonku

,,Uchýlime sa na mieste, kde sa budeš cítiť naozaj dobre. V opustenej budove, blízko námestia. Ľahneme si do starých obnosených vecí a skrčíme sa blízko seba, aby ti bolo teplejšie.“ hovoril starec pozerajúc sa do jej čokoládových očí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jej tmavá tvárička sa odrážala od pouličnej lampy. V tieni bolo vidieť strapaté vlasy a na uchu mala iba jednu náušnicu. Celá sa chvela. Starec jej podal mužnú ruku a dievča si poutieralo rozmazanú špirálu od sĺz a vďačne mu opätovala podanie ruky, aby jej pomohol postaviť sa z chladnej zeme. Spoza roha vykúkali zvedavé chichotajúce sa deti. ,,Čo tu sliedite?!“ zachmúrene na nich starec zreval. ,,Nebolo už dosť zábavy?!“ Hneď sa rozbehli preč. Ostali po nich iba odtlačky stôp v snehu.

,,Poďme už ružička, do rána je ešte ďaleko, musíš sa vyspať, aby ti bolo lepšie“ pekne prehovoril starec k dievčine a prehodil cez jej nahé telíčko kabát. Pozbieral ešte pár jej vecí rozhádzaných okolo. Mala iba všetko potrebné pre život v úplnej biede.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

,,Život na ulici ti prinesie ešte veľa strastí. Ja by som ti vedel o tom hovoriť, ružička. Máš sťastie, že som išiel okolo. Toho šarvanca som už neraz stretol. Má predo mnou, dokonca už aj, rešpekt. Určite sa sama seba pýtaš, prečo som ti pomohol.“ Dievča mlčky prikývlo. ,,Ťažko sa mi to hovorí. Spomienky ma zožierajú každým dňom, no, keď som ťa videl takú bezmocnú, spomenul som si na moju Patríciu. Na jej bezvládne telíčko, neschopné postaviť sa tým gangstrom. Ja som mohol za všetko, čo sa jej stalo. Neustrážil som ju. Mal som veľa iných starostí. A teraz? Je už tam hore, pri ňom. On sa mi už o ňu stará. Dozerá na jej bezpečie. Nahradil ma vo všetkom, čo som tu na zemi zameškal.

SkryťVypnúť reklamu

,,A čo sa jej stalo? Tiež sa zmocnili jej tela?“ odvážila sa dievčina prehovoriť.

,,Keby len to. Bránila sa, kričala, preto ju ubili až k smrti. Bola taká nádherná. Podobala sa ti, ale očká mala belasé ako nebesá, no tváričku mala ako ty, nevinnú sťa ľalia. Vždy som ju vychovával, aby bola čo najslušnejšia. Viem, nedal som jej pravý domov. No ona mi bola vďačná aj za to málo. Vždy hovorila, že: ,,Otecko cestujeme okolo sveta.“ A keď sme aspoň čo to vyžobrali na jedlo, vždy snívala a predstavovala si, že sme v nejakej luxusnej reštaurácii, a pritom jedla iba lacné pečivo.

Navždy si budem vyčítať, že som vtedy pri nej nebol. Aspoň že jedného z tích gangstrov som poslal do ,,chládku“. Vonia už zem so všetkými jej krásami. Cíti potkany aj hnilobu tiel. Zaslúžil si, čo si žiadal.“

SkryťVypnúť reklamu

,,Ďakujem, že ste mi pomohli. Ak by ste chceli, mohli by ste mi zastupovať ocka a ja vám dcéru. Bolo by to ako v detstve, keď som sa hrávala na mamku a ocka, na dcérenku a otca či podobne. Raz sa tam hore s nimi stretneme, tomu verím, no bude pekné, ak si spríjemnime ešte život na zemi. Ešte raz vám zo srdiečka ďakujem.“žmurkla naňho a schúlila sa do klbka čo najbližšie k nemu, ako jej to vtedy povedal.

Ivana Spálová

Ivana Spálová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať nejakú báseň, pozrieť si pekný obraz a pokiaľ možno povedať niekoľko rozumných slov.(Johann Wolfgang Goethe) Zoznam autorových rubrík:  texty piesníTo, čo si každý deň neuvedomíšSúkromné-Ulica-

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu