
Už na druhý deň, myslím že aj vďaka prejavom toľkej lásky od všetkých členov našej rodiny, bolo na nej vidieť, že sa jej u nás páči a začala si doslova vynucovať našu pozornosť. Kamkoľvek sme sa pohli, cupotala za nami. Prekážky obchádzala, v jej prípade to boli schody, na ktoré sa zo začiatku nemohla vyštverať, ale postupne si s nimi poradila. Jej najobľúbenejším miestom sa stala betónová kocka pod črepníkmi s kvetmi, na ktorej si rada chladila svoje bruško počas letných horúčav. A voda, tú miluje, akonáhle začuje jej čľapot, už tam beží a čľapká sa pokiaľ nie je mokrá. Hneď ako sa troška udomácnila a tým aj osmelila, už nám začala po dvore rozťahovať topánky, ponožky, šľapky, čokoľvek čo zostalo niekde v jej dosahu. Nehnevali sme sa na ňu, vlastne nás tým prinútila dbať viac na poriadok a správne uloženie vecí. Kúpili sme jej loptičky s ktorými sa dokáže dobre zabaviť, ale ona si aj sama dokáže nájsť hračku aká sa jej páči. Najčastejšie sú to kvetináče a kelímky s rastlinami, ktoré najskôr vytrasie a potom ich hryzie do zbláznenia. Teda do toho nášho keď to po nej upratujeme. Chápeme ju, tlačia sa jej zúbky a potrebuje nejako kompenzovať bolesť. Stala sa našim miláčikom, doslova zlatíčkom s ktorým sa treba zvítať ráno, takisto po každom príchode domov a rozlúčiť pred nočným spánkom. Doslova na to čaká. Je na nej vidieť, že tak ako rastie, mení aj povahu. A rastie ako z vody. Je stále hravá, ale na druhej strane zostáva veľmi rozumná. Máme z nej radosť a nevymenili by sme ju za nič na svete. Dokonca sa skamarátila aj s Mišom, našim kocúrom, ktorý je už domáci „starý mazák", ale o tom až nabudúce.
Takáto maličká bola Tina, keď ju moja sestra s otcom priniesli domov, mala šesť týždňov
a tak sme si ju „cvakli“ fotoaparátom na mobilnom telefóne.

Za tri týždne poriadne vyrástla a už sa cíti ako doma.

Fotografovanie jej nerobí problém.

Ak treba, tak zapózuje, len nech to netrvá príliš dlho.


Rada sa pohrá s loptičkou.




Ak nie je loptička poruke, tak ju nahradí jabĺčko.

Kto vie, možno sa raz naučí aj bicyklovať. J

Odkedy sa jej začali tlačiť zuby, kúsala všetko, kvetináče dostali zabrať, ale najradšej má kelímok od Ramy.




Tu sa cíti najlepšie, dlažba ju príjemne chladí.

„Tak to som ja Tina, nabudúce to už preskočím a porobím poriadky s tým na čo dosiahnem."

Ako sa vám páčim?

AK MI DÁŠ SVOJ HLAS, UVIDÍŠ MA ZAS. J