Celý tento proces síce niekde sprevádza aj vytápanie pivníc vodou z roztopeného snehu, pričom tí čo sa ich to týka nie sú veľmi nadšení, ale v konečnom dôsledku majú možnosť prísť na to, že nešťastie naozaj nechodí po horách, ale po ľuďoch a ich správaní voči prírode i matke Zemi. Prírodu nikto neoklame, a hoci sme sa netrpezlivo nevedeli dočkať dlhšie trvajúcich teplých slnečných lúčov, ktoré by prebrali k životu prvé jarné kvety, lebo niekedy v nedávnej minulosti to tak bolo, že babky už na trhu v období pár týždňov dozadu predávali snežienky a aj mojej mame v záhradke obvykle žiarili narcisy, ale prírode nemožno nič vyčítať, lebo príchod jari v nej sedí skoro na chlp presne. Dokonca, akokoľvek to bude znieť pre ľudí ktorých vytápa topiaci sa sneh, dáva im príroda vlastne šancu napraviť veľakrát ich vlastné, nepremyslené zásahy do svojho najbližšieho okolia. Aj u nás v obci, majú ľudia v pivniciach, ale i na dvoroch plno vody, pretože porušili kanály, odtoky, ktoré vybudovali ich starí i prastarí rodičia, na základe svojich dlhoročných skúseností a sledovania, správania sa prírody. Teraz im voda z polí tečie priamo do dvorov a hľadá si cestu, aby mohla ísť ďalej a hlbšie, popritom napácha i nejaké tie škody. Ak ľudia vypočujú varovný hlas prírody, poučia sa z toho čo im ukázala, majú šancu aby po budúcom prívale, nielen jarnej vody, boli nie nešťastný, ale usmiaty, tak ako to slniečko, ktoré určite každému z nás robí dobrú náladu.
