Verím v Boha a on ma miluje.

Som s ním každý deň, a hoci už dvanásť rokov nechodím do kostola, cítim že je pri mne. Ak mi je ťažko prosím ho o pomoc, ak sa mi darí, tak mu ďakujem. Ak sa nič zvláštne nedeje, tak naňho nemyslím, ale ak stojím pred nejakým rozhodnutím, tak rozmýšľam, čo by na to povedal on, môj jediný v ktorého verím, môj Boh.Občas sa mi stane, že sa mi sám ohlási, som rád že je tu, že ho mám a cítim, že ma má rád. Minulý týždeň vo štvrtok mi možno zachránil život, stačilo tak málo.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (77)

Cez obedňajšiu prestávku som bol objednaný k zubárke, pred jej návštevou som mal chvíľu čas, tak som si vybavil ešte zopár vecí a ako to v takomto prípade býva, tak sa z časovej rezervy stal deficit a preto som šliapol na plyn, aby som stihol dohodnutý termín. Cestou z Nového Mesta nad Váhom na Starú Turú, pred Bzincami pod Javorinou je križovatka v tvare ypsilon, tu sa dve cesty z mesta zbiehajú do jednej, smerom na Starú Turú, no a na tejto ceste sa mi mohlo stať niečo, čo by som už možno nerozchodil. Ako som sa blížil k tomuto miestu, mrkol som doprava na súbežnú cestu a keďže tam nebolo vidieť žiadne vozidlo a podobne to vyzeralo i v protismere, bol som pevne rozhodnutý vbehnúť na spomínanú hlavnú cestu bez akéhokoľvek brzdenia.Tak ako bolo moje rozhodnutie pevné, tak predsa len, kúsok pred križovatkou mi to nedalo a pozrel som sa ešte raz doprava. Všetko to trvalo iba chviľku. Avšak v zlomku sekundy som sa zhrozil, zdesene som stúpil na brzdu a asi päťdesiat metrov predo mnou prefrčal obrovský kamión. Naskočila mi husia koža, prežil som jeden z momentov, kedy som zasa pocítil, že pri mne stojí a ochraňuje ma. Bože, ďakujem.