Je pre mňa však nepochopiteľné, prečo Peter Šťastný na kongrese navrhoval verejné hlasovanie, keď práve tajné hlasovanie je podľa mňa najdemokratickejším spôsobom ako vyjadriť svoj názor a postoj, bez strachu že to môže niekto, niekomu neskôr spočítať, ak náhodou bol proti nemu.
Dalo by sa to pochopiť jedine v prípade, že sa pokúsil verejne lynčovať Juraja Širokého a očakával že sa k nemu pripoja ďalší, to sa však nestalo, lebo delegáti dali prednosť práci v zabehaných koľajach, pred nestabilitou a zbytočnými rozpormi v hokejovom hnutí, ktoré neprospievajú nikomu.
Peter Šťastný sa buď nechal od niekoho zmanipulovať na túto špinavú prácu v predvolebnom období, v tom prípade mi ho je ľúto.
Alebo, ak to vyšlo z neho samého, potom mi je ľúto všetkých fanúšikov Petra Šťastného, medzi ktorých si dovolím zaradiť i seba, ktorý ho uznávali ako skvelého hokejistu, vlastenca, ktorý by mohol byť vzorom pre budúce generácie, avšak za predpokladu, že prestane špiniť svoje meno v politickom bahne.
Po takýchto kotrmelcoch, ktoré absolvoval v poslednej dobe, keď napriek svojim zásluhám o dobré meno Slovenského hokeja v minulosti, nezískal na svoju stranu prakticky nikoho, by bolo zrejme vhodné aby prehodnotil svoje súčasné aktivity a v prvom rade sa postaral o to, aby náhodou v budúcnosti, nik neopľúval jeho dres s číslom 26 v hokejovej sieni slávy.
Držím mu v tom palce, a aj Slovenskému hokeju, aby mal veľa takých hráčov aj v budúcnosti, ako bol Peter Šťastný, hráčov ktorým bude stačiť, že sú, alebo boli skvelými hráčmi a nestanú sa z nich politický „sráči“.
