Prečo vzdala pravica Bratislavu bez boja?

Takže po minulom víkende tu máme už tretiu kandidátku na primátora/ku Bratislavy z "pravicového" tábora a ja sa asi s mnohými pýtam, čo nám týmto naša opozícia odkazuje? Obligátne "cui bono?" si asi každý zodpovie ľahko, drobenie hlasov samozrejme nahráva súčasnému primátorovi. Vyvstáva teda otázka, prečo to naši pravicoví lídri robia? Vychádzam z predpokladu že v KDH, u Procházku, Matoviča, Sulíka, Freša a spol. majú ešte "všetkých päť pohromade" a vedia, že drobenie síl im v ich bývalej bašte určite nepomáha. Musia to vedieť, pretože im to povedala už skúsenosť roku 2010. Moja odpoveď, ktorá asi mnohých prekvapí znie: Ftáčnik im ako primátor Bratislavy vôbec neprekáža a ticho sa pripravili na jeho víťazstvo. Žiaľ, iné logické vysvetlenie nemám, ak predpokladám, že uvažujú racionálne a keby naozaj chceli, tak by sa spojili tak, ako vo voľbách župana minulý rok. Nič takéto sa ale pred týmito voľbami neudialo a ako je zrejmé, okrem všeobecných fráz o tom, ako "by mala pravica spolupracovať" nijaký reálny "ťah na bránu", ozajstná snaha iniciovať široké rokovania a spojiť pravicu, nič také sa neudialo. Okrem toho je znalcom pomerov známe, že strany sa oveľa viac, ako na primátorskú pozíciu sústredia na zastúpenie v mestskom parlamente - ktorý aj tak o zásadných veciach, spojených s mestským majetkom a peniazmi rozhoduje - a takisto na súboje o starostov mestských častí. Ale prečo?, rozmýšľam ďalej, sú asi "v pohode" s Ftáčnikom? V prvom rade už majú reálnu skúsenosť s tým, že sa vedia s Ftáčnikom väčšinou dohodnúť. Je o ňom známe, že je človek kompromisu, a nie človek, ktorí tlačí veci na hranu alebo búcha do stola, že preferuje pred ideálnym riešením to dobré, na ktorom sa vie dohodnúť. Čo je inak niekedy aj na škodu, ale inak sa toto mesto asi ani nedá riadiť. Druhý dôvod je podľa všetkého ten, že profilové témy našej pravice, na ktorých sa snaží najviac odlíšiť od ľavice: zodpovedné narábanie s verejnými financiami a boj proti korupcii, neponúkajú bratislavskej pravici prílišnú muníciu proti Ftáčnikovi. Aby sme sa rozumeli, neprikrášľujme si jeho primátorský výkon, nech si svoje absurdné výruby, neopravené cesty a chaos v nálepkách na bilbordoch vysvetľuje sám, ale fakt, s ktorým sa najnovšie vystatuje aj na bilbordoch: že znížil dlh Bratislavy o 40 mil. eur a prijal tuším 60 protikorupčných opatrení, čím tú samoobsluhu politikov, ktorá v našej krásavici na Dunaji vládla dlhé roky aspoň z nejakej časti utlmil, mu asi nikto nezoberie. Je to teda paradox, a ktovie prečo to tak je, že primátor, ktorý sa sám označuje za sociálneho demokrata a ktorého voličstvo asi nie veľmi počúva na slogan: "konsolidujem ostošesť", robí politiku, ktorá sa tradične spája so slovenskou pravicou.
Isteže sa môžem mýliť, ale že by sa spojilo toľko "náhodných" krokov smerujúcej k rozštiepeniu pravice v hlavnom meste: Frešove ohlásenie Nesrovnala bez konzultácie s ostatnými, vystrčenie Kňažka do hry zo strany KDH s ambíciou byť kandidátom celej pravice, ale zjavne bez predchádzajúcich rokovaní, keďže SaS zfleku vyhlásila, že Kňažko určite nie, potom Nesrovnalove (ne)odchádzanie z SDKU a Procházkovo pártýždňové hľadanie tretieho pravicového kandidáta... že by toto nemalo žiadny logický súvis, sa mi nezdá veľmi pravdepodobné.