Okrem tejto štatistiky, ktorá je od 13.3.2006 do 13.3.2008, mám aj niekoľkoročné skúsenosti, ktoré však nie sú podložené overiteľnými faktami, ale boli prvým impulzom na tento článok.
Údaje o 100 % náraste sa mi zdali "trochu" zveličené. Začul som tie "výstrahy" o deťoch, prázdninách, úrazoch, nepozornosti a náraste vo vysielaní Slovenského rozhlasu, aj na stránkach novín, alebo aj tu.
Tak teda k tej štatistike.
Od 13.3.2006 (lebo to boli najstaršie údaje, ktoré som mal bezprostredne k dispozícií) do 13.3.2008 (aby to boli dva kalendárne roky), sa zo strediska ZZS štartovalo k 50-tim úrazom detí. Za deti považujem, rovnako ako páni, ktorí majú údaje o 100 % náraste úrazov, ľudí (ľudkov, či jedincov) vo veku 0 - 15 rokov. K úrazom, som pripočítal aj náhodné požitie liekov, pretože aj to pramení z nepozornosti rodičov, aj keď to nie je vyslovene úraz.
Najčastejším úrazom bolo povrchové poranenie hlavy, často s miernejším, alebo silnejším otrasom mozgu. Takýchto úrazov bolo 23 z 50 t. j. 46% všetkých úrazov u detí. Druhou najčastejšie poškodenou časťou tela u detí do 15 rokov, na našom stredisku boli zápästia, lakte, kľúčne kosti a plecia - teda horné končatiny. V číslach je to 9 úrazov, a teda 18 %. Potom nasledujú dolné končatiny (8), náhodné užitie liekov (5), pohryznutie psom, alebo hadom (4), popáleniny a obareniny horúcou vodou (3), dopravné nehody (3), pády z výšky, alebo do hĺbky (3). Pri niektorých výjazdoch boli ošetrované deti, ktoré mali viacero zranení, napr. pri páde z mosta malo 5-ročné dievčatko poranenie hlavy, z toho prameniaci otras mozgu a zlomené minimálne jedno predkolenie (druhé, až podľa rtg snímku, a ten mi už nevidíme).
Počas týchto dvoch rokov sa cez prázdniny stali 4, slovom štyri, úrazy detí vo veku 0 - 15 rokov, priemerne teda, 1 úraz na mesiac. Počas školského roka 46 úrazov, čo je v priemere 2,3 úrazu na mesiac.
Štatisticky najhorším mesiacom, pre detskú úrazovosť bol u nás Jún 2007. Počas tohto mesiaca sme ošetrovali 10 úrazov detí. Z toho, žiaľ aj jednu smrteľnú nehodu 8 ročného chlapca, ktorého na bicykli zrazil vlak.
Deťom treba samozrejme venovať pozornosť. Najmä deti vo veku 5 - 7 rokov začínajú samostatne bicyklovať, korčuľovať a rodičia im spravidla nechávajú väčšiu voľnosť, ale to ešte nie sú deti, ktoré by vedeli adekvátne vyhodnocovať situácie.
Záver je pre mňa jasný. Z mojej skúsenosti a predloženej štatistiky nevyplýva žiaden 100 % nárast úrazov počas prázdnin. To však neznamená, že deti nemáme chrániť a "strážiť", lebo ak sa stane niečo nám osobne v našej rodine, bude to pre nás nešťastím, aj keď štatistiky budú akékoľvek.
