Bolo to dávno. Presne v roku 1977.
V skorých večerných hodinách celkom teplého, prvého aprílového dňa, sa moja mama musela vybrať do pôrodnice. Plná očakávania. Plná tekutiny, ktoré jej telo tesne pred termínom pôrodu v sebe zadržiavalo.( Presvedčila sa o tom, keď pre opuchnuté nohy sa ani obuť nemohla. ) Pôrodné bolesti už boli rozbehnuté.
Rodičia mojej mamy mali už dve vnučky, ale žiadneho vnuka a tak sa tešili, že snáď teraz to bude vnuk. Mojim rodičom to bolo asi fuk, deti nemali, tak by prijali chlapčeka aj dievčatko.
A tak v pôrodných bolestiach došla moja mama do pôrodnice. Lekár po vyšetrení predpokladal, že to bude rýchle. Ale ja som bol proti. Proti všetkým. Aj mi to asi zostalo :-)) .
Prvého apríla som sa asi nechcel narodiť a tak som podvedome rozpažil ruky, a nechcel von.
Zbytočne sa snažili mame pomôcť liekmi, aby pôrod pokračoval, "tvrdohlavec" nechcel na svet. "Tvrdohlavec", s ešte mäkkou hlavičkou :-) .
Takže tak, prvý apríl mami, bolesti už máš, ale ja ti vyvediem lumpáreň, narodím sa až druhého.
Prepáč za tie dlhotrvajúce bolesti.
ĎAKUJEM.
